18C/8/2024

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že jeho pracovný čas presahuje 48 hodín týždenne a že jeho služobná pohotovosť je určená na nočné hodiny, čo viedlo k závažnému zásahu do jeho súkromného a rodinného života. Podľa žalobcu sa jeho pracovný čas nerovnomerne rozvrhnutý a že zamestnavateľ nezapočítal do fondu pracovného času všetky reálne odpracované hodiny, vrátane pracovnej pohotovosti. Žalobca tvrdí, že do zákona č. 315/2001 Z.z. sa nepremietlo ustanovenie Smernice 2003/88/ES o 48-hodinovom týždennom pracovnom čase, čo viedlo k porušeniu úniového práva. Súd považuje za preukázané, že čl. 2 Smernice bol riadne transponovaný do zákona, ale zároveň zistil, že žalobca pracuje v režime 24-hodinovej služby s 48-hodinovým odpočinkom. Žalobca tvrdí, že jeho zdravie a psychickej integrity sú ohrozené a že jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bol nezákazne zablokovaný. Žalovaný odmietne, že by sa žalobca mohol zasahovať do jeho súkromia a tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd považuje za preukázané, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu porušenia úniového práva.

Prečo súd rozhodol takto

Žaloba bola nekonkrétna a zmätočná, pretože žalobca nepreukázal, čo presne mu vznikol nárok na náhradu škody a ako konkrétne táto situácia zasiahla do osobnosti žalobcu Žalobca nepreukázal existenciu závažnej ujmy, pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi Žalobca nepreukázal zásah do súkromného, rodinného života, či neoprávnený zásah, ktorý by sa odrazil napr. v medziľudských vzťahoch, nepriaznivom zdravotnom stave a to v príčinnjej súvislosti s výkonom povolania Žalobca neosvedčil, že by mu vznikol nárok na náhradu škody žiadnym spôsobom Žalobca v žalobe neriešil, či a v akom rozsahu a v ktorých referenčných obdobiach bol voči nemu prekračovaný 48-hodinový priemerný služobný čas Žalobca neodôvodnil výšku požadovanej peňažnej náhrady

Celé rozhodnutie