8C/495/2015

Čo sa stalo

Žalovaná 1 viedla vozidlo v miestekrižovatke a zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k úmrtiu poškodenej. Žalobcovia tvrdia, že žalovaná 1 bola v čase nehody zamestnancom žalovanej 3 a mala reagovať, keď chodkyňa sa nachádzala 1,1 m po začiatku jej vstupu do križovatky. Poškodená prechádzala križovatkou mimo priechodu pre chodcov a mala možnosť vidieť vozidlo ešte pred začiatkom vstupu do priestoru križovatky. Súd zistil, že žalovaná 1 zavinila nehodu z nedbanlivosti a svojím protiprávnym konaním spôsobila smrť matky žalobcov. Žalobcovia prežívajú smútok, úzkosť a traumu z trvalej straty blízkej osoby. Žalovaná 1 tvrdí, že konanie nemohlo byť sudcovsky skoncentrované v jej prospech a že má zdravotné problémy. Súd považoval za preukázané, že žalovaná 1 mala objektívne čas na bezpečné zastavenie vozidla a že jej nedostatočné majetkové pomery neznamenali záväzok k plneniu nároku.

Prečo súd rozhodol takto

Súd zistil, že žalovaná 1 zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k úmrtiu poškodenej. Táto udalosť bola preukázaná a súd považoval za preukázané, že žalovaná 1 mala reagovať v čase, keď chodkyňa - poškodenej sa nachádzala 1,1 m po začiatku jej vstupu do priestoru križovatky. Súd zohľadnil aj to, že žalovaná 1 neoznačila už skôr svoje majetkové pomery, a teda nepoukazovala na to, že jej majetkové pomery sú nedostatočné na plnenie. Súd považoval za preukázané, že žalovaná 1 mala objektívne neporovnateľne lepšie podmienky na odvrátenie stretu s poškodenou, ako samotná poškodená a za predpokladu, ak by sa plne venovala vedeniu vozidla, mohla vozidlo zastaviť buď bezpečne alebo havarijným brzdením. Súd zistil, že žalovaná 1 svojím protiprávnym konaním spôsobila smrť matky žalobcov. Súd zohľadnil kazuistiky a rozhodnutia o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v iných prípadoch. Súd považoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur, tak v prípade žalobcu 1, ako aj žalobkyne 3, pretože ich vzťah k poškodenej, ako aj ich rodinná situácia boli v prevažnej miere identické. Súd zistil, že žalovaná 3 neudelila zamestnancovi, ktorému bolo vozidlo pridelené súhlas s tým, že ho môže poskytnúť inému zamestnancovi. Súd dospel k záveru, že požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 OZ spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia žalovanej 2, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd zistil, že žalobcovia neuviedli mená svedkov v lehote 15 dní. Súd považoval za preukázané, že žalovaná 1 neoznačila už skôr svoje majetkové pomery, a teda nepoukazovala na to, že jej majetkové pomery sú nedostatočné na plnenie.

Celé rozhodnutie