15Co/86/2024

Čo sa stalo

Žalobca, ktorý je príslušníkom Hasičského a záchranného zboru a vykonáva štátnu službu, tvrdí, že Slovenská republika nesprávne implementovala smernicu 2003/88/ES do vnútroštátneho práva, čo viedlo k porušeniu jeho práva na ochranu zdravia a na právo na náhradu škody. Žalobca domáhal sa zaplatenia istiny za porušenie práva únie a náhrady škody v podobe nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla z dôvodu prekročenia maximálneho týždenného pracovného času. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca reálne odpracoval viac ako povinný týždenný pracovný čas a že jeho služobná pohotovosť je pracovným časom. Súd rovněž uznal, že žalobca má právo na náhradu škody za obdobie 36 mesiacov. Žalovaný odmietal zodpovednosť za nesprávnu aplikáciu smernice a tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne posudzoval právne záväzky smernice.

Prečo súd rozhodol takto

Súd preukázal, že žalobca reálne musel odpracovať viac ako povinný týždenný pracovný čas na úkor svojich blízkych, čo spôsobilo nemajetkovú ujmu. Zásada zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením práva Únie bola aplikovaná, pretože porušenie práva Únie bolo dostatočne závažné a existovala príčinná súvislosť medzi porušením a ujmom. Náhrada nemajetkovej ujmy bola určená na zabezpečenie skutočnej ochrany práv žalobcu a bola primeraná vzhľadom na intenzitu nezákonného zásahu. Súd odmietol žalobu v časti o zaplatenie istiny 947,95 €, pretože v tomto období nedošlo k porušeniu práva Únie. Zásada ekvivalencie bola dodržaná, pretože náhrada škody bola rovnocenná s náhradou, ktorú priznáva Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore. Súd odmietol žalobu na upustenie od neoprávneného zásahu a odstránenie trvajúcich následkov, pretože žalobca neuplatnil žiadnu konkrétnu ujmu a neukázal, že by mohol byť zásah zásadne neoprávnený.

Celé rozhodnutie