7C/17/2023

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že v rámci služobnej pohotovosti odslúžil priemerný týždenný pracovný čas 56,02 hodín, čo prekračuje maximálny týždenný pracovný čas povoľovaný článkom 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES. Súd považuje za zistené, že žalobca odslúžil 51,73 hodín týždenne a má priemerný týždenný pracovný čas viac, než povoľuje Smernica. Žalobca tvrdí, že jeho pracovný čas je nerovnomerne rozvrhnutý, pričom každý tretí deň odslúži 24 hodín a následne má dva dni voľna. Žalobca trávi v práci neprimerane dlhý čas, čo má nepriaznivý vplyv na kvalitu jeho života a znamená stratu voľného času na koníčky. Žalobca tvrdí, že vznikol nárok na náhradu škody v dôsledku porušenia práva vyplývajúceho zo Smernice, a že má základ v porušení úniového práva v čase, keď vykonával služobný pomer k štátu. Žalovaný tvrdí, že Smernica sa nevzťahuje na príslušníkov HaZZ a že jeho práva sa neporušili, pretože jeho služba má charakter osobitnej činnosti služieb civilnej ochrany. Žalovaný odmietne nárok na náhradu škody a tvrdí, že žalobca nepreukázal výšku ujmy.

Prečo súd rozhodol takto

Žaloba je vyhovená, pretože žalobca neukázal, že jeho právo na náhradu škody bolo porušené Žalobu zamietol, pretože žalobca nepreukázal a ani riadne neodôvodnil výšku nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená žalobcovi Žalobu zamietol, pretože žalobca neodôvodnil výšku požadovanej peňažnej náhrady, pretože neuviedol v čom tento „údajný neoprávnený“ zásah spočíval Žalobca nemohla vzniknúť žiadna škoda, pretože ustanovenia Smernice sa na neho nevzťahujú a teda nie je splnený základný predpoklad zodpovednosti za škodu Nárok žalobcu uplatnený v konaní premlčaný nie je, pretože žaloba bola súdu doručená dňa 10.03.2023, čo je po splatnosti mzdy za mesiac február 2020 Súd považuje za zistené, že žalobca má priemerný týždenný pracovný čas viac, než ktorý čas ako maximálny týždenný pracovný čas povoľuje článok 6 písm. b) Smernice

Celé rozhodnutie