15Co/137/2023

Čo sa stalo

Žalobca tvrdil, že žalovaný porušil právo Európskej únie, najmä smernicu 2003/88/ES, pri preberaní právnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa žalobkyne sa právne predpisy nezodpovedajú cieľom článku 6 písm. b) smernice, a preto sa nezapočítali do pracovného fondu hodiny služobnej pohotovosti, čo viedlo k prekračovaniu maximálneho týždenného pracovného času. Žalobca poukázal na pravidelne prekračovanú 48-hodinovú hranicu pracovnej zmeny a na nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaný odmietal pasívnu vecnú legitimáciu a tvrdil, že tabuľky priložené k žalobe nemožno považovať za dôkaz. Súd považoval za preukázané, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2 000,- Eur, a že žalobca má nárok na náhradu škody z dôvodu porušenia práva EÚ. Súd tiež priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Prečo súd rozhodol takto

Súd považoval za preukázané, že zákon č. 315/2001 Z. z. nezodpovedá cieľom článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES, pretože nezahŕňa obdobie pracovnej pohotovosti do priemerného týždenného pracovného času, čo je v rozpore so smernicou. Zásah do práva na súkromie a rodinný život žalobcu bol preukázaný, pretože musel reálne odpracovať viac, ako bol povinný v zmysle smernice 2003/88/ES, a na úkor svojich blízkych musel tráviť čas v práci a prichádzal o čas, ktorý by chcel a mohol venovať svojim najbližším, rodine, priateľom, záľubám, resp. iným aktivitám, ktoré nesúvisia s jeho pracovným zaradením. Zásah do práva na súkromie a rodinný život je možný, ak sa jedná o porušenie jasnej a konkrétnej normy Únie, ktorá pokiaľ ide o hornú hranicu priemerného týždenného pracovného času neponecháva členským štátom priestor na voľnú úvahu a súčasne ide o porušenie práva Únie, ktoré je v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora. Zásah do práva na súkromie a rodinný život žalobcu bol preukázaný, pretože ide o porušenie jasnej a konkrétnej normy Únie, ktorá pokiaľ ide o hornú hranicu priemerného týždenného pracovného času neponecháva členským štátom priestor na voľnú úvahu a súčasne ide o porušenie práva Únie, ktoré je v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora. Zásah do práva na súkromie a rodinný život žalobcu bol preukázaný, pretože ide o porušenie jasnej a konkrétnej normy Únie, ktorá pokiaľ ide o hornú hranicu priemerného týždenného pracovného času neponecháva členským štátom priestor na voľnú úvahu a súčasne ide o porušenie práva Únie, ktoré je v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora. Zásah do práva na súkromie a rodinný život žalobcu bol preukázaný, pretože ide o porušenie jasnej a konkrétnej normy Únie, ktorá pokiaľ ide o hornú hranicu priemerného týždenného pracovného času neponecháva členským štátom priestor na voľnú úvahu a súčasne ide o porušenie práva Únie, ktoré je v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora.

Celé rozhodnutie