16C/65/2023

Čo sa stalo

Žalobca, ktorý je príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, domáha sa náhrady škody spôsobenej porušením Smernice 2003/88/ES, ktorá upravuje maximálny týždenný pracovný čas. Žalobca tvrdí, že jeho priemerný týždenný pracovný čas presahuje 48 hodín a že služobná pohotovosť hasičov nie je považovaná za súčasť pracovného času. Súd považuje za zistené, že žalobca odpracoval 1817,16 hodín služobnej pohotovosti a že jeho priemerný týždenný pracovný čas presahuje 48 hodín. Žalovaný odmietne, že by služobná pohotovosť mala byť považovaná za pracovný čas a tvrdí, že Smernica 2003/88/ES sa neuplatňuje na hasičov. Žalobca opiera svoju žalobu aj na Rozsudok Súdneho dvora vo veci Günter Fuß a tvrdí, že ide o skutkovo a právne identickú vec. Žalovaný namieta, že žalobca uvádza nesprávne a nedôvodné tvrdenia a považuje výšku náhrady za neprimeranú.

Prečo súd rozhodol takto

Súd považuje za zistené, že žalobca odpracoval 1817,16 hodín služobnej pohotovosti, čo presahuje maximálny týždenný pracovný čas 48 hodín stanovený článkom 6 písm. b) Smernice. ZoHaZZ nepovažuje služobnú pohotovosť hasičov za súčasť ich služobného času, čo vede k porušeniu práva Európskej únie. Náhrada škody v podobe nemajetkovej ujmy v penázoch musí spĺňať satisfakčnú funkciu, čo je základným kritériom pre priznanie nároku na náhradu škody. Právny poriadok Slovenskej republiky neobsahuje žiadny špecifický právny predpis či konkrétne zákonné ustanovenie pre posudzovanie náhrady škody, ktorá vznikla poškodenému porušením práva Európskej únie, čo znamená, že súd musí využiť vnútroštátny právny rámec na vyhodnotenie nároku. Súd považuje za zistené, že dlhoročne dochádza k porušovaniu osobnostných práv na ochranu zdravia a súkromia, čo je dôvodom pre nárok na náhradu škody.

Celé rozhodnutie