19C/16/2024

Čo sa stalo

Žalobkyne 1/ a 2/ žiadali náhradu nemajetkovej ujmy za smrť brata G. B., ktorého smrť spôsobil žalovaný 1/ v dôsledku nehody na cestnej doprave. Žalovaný 1/ bol uznaný za vinného a má 100 % podiel viny na usmrtení G. B. Žalobkyne tvrdia, že strata brata spôsobila citovú ujmu, pretože stratili možnosť ďalšieho budovania rodinného života spoločne s ním a zároveň prišli o možnosť rozvíjania vzájomných súrodeneckých vzťahov. Žalovaný 1/ odmietol pristúpiť na mimosúdnu dohodu a uhradil sumu 3.250,- eur žalobkyne 1/. Žalovaný 2/ odmietol reagovať na návrh na mimosúdne vyrovnanie. Žalovaný 1/ tvrdí, že vzťahy medzi žalobkyňami a G. B. neboli také silné, ako žalobkyne opísali, a že žalobkyne nepredložili doklady o nákladoch spojených s pohrebom. Žalobkyne a G. B. majú rovnaké priezvisko, ale ich rodinné väzby nie sú preukázané žiadnymi listinami.

Prečo súd rozhodol takto

Žalobkyne nemajú dôkazné bremeno preukázať opodstatnenosť nároku, pretože samotná výpoveď žalobkýň bez ďalšieho dokazovania je na preukázanie nároku nedostatočná, keďže žalobkyne vypovedajú v pozícii strany sporu. Náhrada nemajetkovej ujmy musí byť založená na individuálnych okolností prípadu, a preto súd musí prihliadať aj na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva, a nie len na závažnosť ujmy. Žalobkyne si uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za neoprávnený zásah do ich súkromia, pretože ich súkromné a rodinné životy boli ohrozené usmrtením blízkej osoby. Žalovaný 2/ je pasívne vecne legitimovaný, pretože motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená nehoda, bolo zmluvne poistené u žalovaného. Výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej konkrétnej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolosťami relevantnými v iných veciach.

Celé rozhodnutie