16C/26/2024

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že žalovaný porušil právo únie tým, že neodpočítal čas odpočinku z pracovného času a nesprávne vyčísľoval pracovný čas. Žalobca odpracoval viac ako 48 hodín týždenne v šesťmesačnom referenčnom období a v období od apríla 2021 do februára 2024 odpracoval 2.069 hodín služobnej pohotovosti, pričom priemerný týždenný pracovný čas predstavoval 53,59 hodín. Žalobca tvrdí, že v dôsledku toho vznikla škoda v podobe nemajetkovej ujmy a zásahu do práva na ochranu zdravia, súkromia a rodinný život. Žalovaný odmietal, že by mohol byť povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a tvrdil, že služobná pohotovosť hasičov nie je považovaná za pracovný čas. Súd považoval za preukázané, že žalobca odpracoval viac ako 48 hodín týždenne a že maximálny priemerný týždenný pracovný čas bol sústavne prekračovaný. Súd tiež potvrdil zásah do práva na ochranu zdravia a práva na súkromie a rodinný život žalobcu.

Prečo súd rozhodol takto

Súd považoval za preukázané, že žalobca odpracoval 2.044,47 hodín služobnej pohotovosti, čo predstavuje neoprávnený zásah do súkromného a rodinného života, ktorý spôsobil nemajetkovú ujmu. Súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi v konkrétnej sume, ktorá sa vypočítala na základe odpracovaných hodín služobnej pohotovosti a 35 % z príslušnej časti služobného platu. Súd rozhodol, že porušenie práva únie je dostatočne závažné a medzi porušením práva únie členským štátom a vznikom škody jednotlivca existuje príčinná súvislosť, čo umožnilo priznanie nároku na náhradu škody. Súd považoval za zistené, že maximálny priemerný týždenný pracovný čas je sústavne prekračovaný, čo predstavuje porušenie smernice 2003/88/ES a závažný zásah do osobnosti žalobcu. Súd rozhodol, že žalobca neosvedčil vznik nároku na náhradu škody a nepreukázal zásah do súkromného a rodinného života, čo však nevplyvlo na výsledok rozhodnutia, pretože súd považoval za preukázané, že zásah bol neoprávnený a objektívne spôsobilý. Súd rozhodol, že žalobca neosvedčil výšku uplatneného nároku, vznik závažnej ujmy a uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy nie je primeraná, ale zároveň považoval za preukázané, že nároku na náhradu škody sa zasahovalo v súlade s právom únie.

Celé rozhodnutie