9C/19/2019

Čo sa stalo

Žalobca, G.. P. W., domáhal sa náhrady škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej v súvislosti s nezákonným rozhodnutím vydaným v jeho prípade. Rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 5.2.2013 odsúdil žalobcu za spáchanie trestného činu subvenčného podvodu a poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Rozsudok bol odvolaný a vrátený na nové konanie. Najvyšší súd SR zrušil pôvodný rozsudok a žalobca oslobodil spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom. V dôsledku nezákonného výkonu trestu odňatia slobody žalobca strávil 461 dní vo väzení, čo mohlo mať vplyv na jeho zdravie a rodinný život. Žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ale žalovaná odmietla nárok na náhradu škody, pretože žalobca nepreukázal vznik škody.

Prečo súd rozhodol takto

Súd uznal, že nezákonné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 2.3.2016, ktoré zrušilo pôvodný rozsudok, spôsobilo škodu žalobcovi. Žalobca preukázal, že zrážky zo starobného dôchodku v dôsledku výkonu trestu odňatia slobody vznikli v sume 2773,26 EUR. Súd priznal túto sumu ako náhradu škody. Pre nemajetkovú ujmu súd uznal, že žalobca strávil 461 dní vo väzení, čo spôsobilo zásah do práva na súkromie a rodinný život. Výška náhrady nemajetkovej ujmy bola stanovená na 50 EUR za deň pobytu vo väzení, čo však nesmelo presiahnuť 50-násobok minimálnej mzdy (20 250 EUR). Súd zamietol časť žaloby o 2 800 EUR a úroky z omeškania, pretože povinnosť plniť vznikla až po právoplatnosti rozsudku.

Celé rozhodnutie