11C/53/2023

Čo sa stalo

Žalobca, ktorý bol členom hasičského zboru, tvrdil, že v období od júla 2020 do mája 2023 odpracoval 1.989,71 hodín služobnej pohotovosti, ktoré neboli započítané do fondu pracovného času. Podľa neho sa smernica 2003/88/ES, ktorá stanovuje 48-hodinovú hranicu pre priemerný týždenný pracovný čas, vzťahuje aj na hasičov a že žalovaný nesprávne prebral túto smernicu do zákona č. 315/2001 Z.z. Žalobca preukázal, že jeho práca v rozsahu prekročeného pracovného času spôsobila nemajetkovú ujmu, pretože výsledky jeho výpočtu ukázali, že jeho služobná pohotovosť nebola zahŕňaná do pracovného času. Žalovaný odmietal, že by sa smernica 2003/88/ES mala vzťahovať na hasičov a tvrdil, že žalobca nepreukázal zásah do súkromného a rodinného života. Súd zistil, že smernica 2003/88/ES má priamy účinok a že žalovaný ako členský štát Únie neprijal opatrenia na zabezpečenie požiadavky z tejto smernice.

Prečo súd rozhodol takto

Súd dospel k záveru, že cieľ článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES (t.j. neprekročenie priemerného týždenného pracovného času pracovníka v rozsahu 48 hodín vrátane nadčasov) nebol v prípade zákona č. 315/2001 Z.z. dosiahnutý (naplnený), pretože žalobca odpracoval 1.989,71 hodín služobnej pohotovosti v období od júla 2020 do mája 2023, čo prekročilo hranicu 48 hodín týždenne. Smernica 2003/88/ES má priamy účinok a priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu uplatniť priamo v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Žalovaný ako členský štát Únie neprijal opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie požiadavky, aby nebola prekročená maximálna hranica priemerného týždenného pracovného času podľa článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES. Žalobca preukázal spôsobenú ujmu, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca v rozpore s článkom 6 písm. b) smernice 2003/88/ES v žalovanom období od júla 2020 do mája 2022 odpracoval 1.989,71 hodín služobnej pohotovosti, ktoré neboli započítané do fondu pracovného (služobného) času. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy a zníženie dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti je jedným z príkladov, kedy fyzickej osobe môže vzniknúť právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.369,69 €, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Náhrada škody musí byť primeraná vzniknutej škode a náhrada nemajetkovej ujmy rovnajúce sa odmene, ktorú mu priznáva Zákon o hasičskom a záchrannom zbore.

Celé rozhodnutie