19C/10/2024

Čo sa stalo

Žalobca (A. B.) je príslušník hasičského zboru, ktorý pracoval v služobnom pomere s týždenným pracovným časom 48 hodín. Jeho rozvrh služby zahŕňal 17 hodinových pracovných zmien a 7 hodinovú služobnú pohotovosť, čo spôsobilo prekročenie maximálneho týždenného pracovného času. Žalobca tvrdil, že jeho pracovný čas bol porušený smernicou 2003/88/ES, ktorá sa nepriamo implementovala do slovenského práva. Žalovaná Slovenská republika odmietala nárok žalobcu, pretože tvrdila, že smernica sa vzťahuje len na zásahovú činnosť a nie na služobnú pohotovosť.

Prečo súd rozhodol takto

Súd uznal, že smernica 2003/88/ES má prednosť pred slovenským právom a že slovenský zákon o HaZZ neimplementoval smernicu správne, čo viedlo k porušeniu práva na ochranu zdravia a súkromia žalobcu. Súd odmietol argument žalovaného, že žalobca nemusí byť bdelý počas služobnej pohotovosti, pretože to neodražuje skutočný pracovný čas a zásahy. Súd záveril, že žalobca má právo na náhradu nemajetkovej ujmy v súlade s Ústavou SR a smernicou 2003/88/ES, a že žalovaný nemá právo na pasívnu vecnú legitimáciu.

Celé rozhodnutie