8C/432/2013

Čo sa stalo

Žalovaný v 1. rade, L. V., dňa XX.XX.XXXX o 02.00 hod. riadil motorové vozidlo na štátnej ceste N. medzi obcami Š. a J. B. P. Pri prechádzaní miernou pravotočivou zákrutou rýchlosťou 127 až 140 km/h dostal šmyk a vozidlom zišiel do priekopy na pravej strane cesty. Vozidlo sa viackrát prevrátilo a zostalo prevrátené na strechu. Spolujazdci T. Š., B.. XX.XX.XXXX a T. X., B.. XX.XX.XXXX na následky ťažkých zranení na mieste dopravnej nehody podľahli. T. Š. sedel na zadnom sedadle pripútaný bezpečnostným pásom a neporušil dopravné predpisy. Žalobca v 1. rade, otec T. Š., uviedol, že jeho syn mal veľa kamarátov, veľmi dobre sa s ním vychádzal a chcel si založiť rodinu. Smrť jeho syna mala veľký vplyv na osobný a manželský život, žalobca navštevoval psychiatra 1–2x do mesiaca a stále užíva lieky predpísané psychiatrom. Žalovaný v 1. rade sa po smrti T. Š. vrátil do domácnosti žalobcov, kde žil v spoločnej domácnosti so žalobcami. Žalovaný v 3. rade uviedol, že strata ľudského života je neodčiniteľnou ujmou, ktorú žiadna suma nenahradí, a že žalobcami uplatňovaná suma je neprimerane vysoká. Súd považoval za zistené, že T. Š. žil v spoločnej domácnosti zo žalobcami a že L. V. porušil ustanovenia zákona o cestnej premávke, čo spáchal závažnejším spôsobom konania.

Prečo súd rozhodol takto

Súd považoval za zistené, že T. Š. žil v spoločnej domácnosti zo žalobcami a že jeho úmrtie spôsobilo zásah do práv mŕtveho syna, rodičov a sestry. Súd porovnával ujmu žalobcov s rozsudkami súdov vyšších inštancií a na základe toho prisúdil každému z rodičov sumu 25.000,- eur a sestre T. Š. sumu 10.000,- eur. Súd považoval za zistené, že L. V. porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písmeno c/ a § 16 ods. 1, odsek 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení. Súd považoval za zistené, že v dôsledku dopravnej nehody utrpeli spolujazdci ťažké zranenia, ktoré viedli k úmrtiu T. Š. Súd považoval za zistené, že žalobcovia potvrdili, že ich navštívil bez ohlásenia L. V. a že jeho konanie spôsobilo zásah do práv na ochranu osobnosti. Súd považoval za zistené, že žalobcovia v návrhu na začatie konania uviedli požadovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy v penázoch.

Celé rozhodnutie