14C/119/2010

Čo sa stalo

Vtedajší politik sa v troch televíznych reláciách vyjadroval k antidiskriminačným žalobám sudcov a označil ich za nezákonné, nemorálne a motivované závisťou a chamtivosťou. Konkrétne pritom identifikoval žalobcu, sudcu a člena Súdnej rady, ako blízkeho spolupracovníka dvoch bývalých ministrov spravodlivosti a uviedol, že išlo o organizovanú akciu. Žalobca síce poskytoval sudcom zo svojho súdneho obvodu právnu argumentáciu k antidiskriminačným žalobám, poprel však, že by ich podávanie organizoval spoločne s uvedenými osobami. Po televíznych vystúpeniach sa objavili veľmi negatívne reakcie verejnosti, ktoré žalobcu a ďalších sudcov označovali za chamtivých, nemorálnych či členov organizovanej skupiny a požadovali ich potrestanie alebo odchod z funkcie. Žalobca sa preto domáhal určenia neoprávneného zásahu do svojej občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a náhrady nemajetkovej ujmy 10 000 €.

Prečo súd rozhodol takto

Súd dospel k záveru, že tvrdenie o spoločnom organizovaní žalôb žalobcom a bývalými ministrami nebolo preukázané a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o jeho pravdivosti. Označenia žalôb za nezákonné a nemorálne a sudcov za závistlivých a chamtivých považoval za difamačné hodnotiace úsudky bez dostatočného skutkového základu. Kritika podľa súdu prekročila prípustné hranice slobody prejavu, pretože žalobcu vykresľovala ako osobu konajúcu nečestne a spochybňovala jeho morálnu a profesionálnu spôsobilosť na výkon sudcovskej funkcie. Závažnosť zásahu zvyšovalo opakované televízne vysielanie s veľkou publicitou a následné výrazne negatívne reakcie verejnosti, ktoré žalobcu osobne spájali s nezákonným či organizovaným konaním. Keďže po značnom časovom odstupe už morálna satisfakcia nemohla účinne odstrániť vzniknutú ujmu, súd určil neoprávnený zásah a priznal žalobcovi požadovaných 10 000 €

Celé rozhodnutie