12C/65/2023

Čo sa stalo

Žalobca domáha sa náhrady škody za porušenie úniového práva, konkrétne Smernice 2003/88/ES, ktorá sa vzťahuje na hasičov – príslušníkov HaZZ. Žalobca tvrdí, že žalovaný nezohľadňuje odpracované hodiny služobnej pohotovosti a že pracovný čas hasičov je rozvrhnutý tak, že vždy prekročí 48 hodín týždenne. Súd uznal, že pravidelne a de facto sústavne prekračuje maximálny týždenný pracovný čas. Žalobca uvádza, že žalovaný nezohľadňuje jeho právo na ochranu zdravia, súkromia a rodinného života a že mu nekompenzoval porušenie jeho práva na maximálny pracovný čas. Žalovaný tvrdí, že Smernica nebola správne transponovaná do vnútroštátneho práva a že právo na maximálny týždenný pracovný čas nie je v reálnych podmienkach výkonu služby hasičov porušované. Žalovaný poukazuje na to, že hasiči sú oboznamovaní najneskôr tri dni pred začiatkom nasledujúceho kalendárneho mesiaca a že výkon služby sa riadne a včas dostavil. Žalobca tvrdí, že žalovaný sa snaží preniesť zodpovednosť a dôsledky za svoje vlastné (ne)konanie na jednotlivých žalobcov – hasičov.

Prečo súd rozhodol takto

Súd uznal, že Smernica 2003/88/ES nebola správne transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, konkrétne do ustanovení ZoHaZZ, čo vedie k porušeniu práva Únie a zásadnej zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom. Pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle Smernice 2003/88/ES, čo znamená, že služobná pohotovosť sa musí zahrnúť do výpočtu maximálneho týždenného pracovného času. Zásada ekvivalencie znamená, že vnútroštátny súd nemôže aplikovať prísnejšie pravidlá ako v konaniach bez úniového prvku, čo znamená, že právny záver Súdneho dvora musí byť dodržaný. Strata času odpočinku je sama o sebe dostatočným dôvodom na domáhanie sa a priznanie nároku na náhradu škody porušením článku 6 písm. b) Smernice, čo znamená, že žalobca má právo na náhradu škody za neprimeraný pracovný čas. Nemajetková ujma musí spĺňať satisfakčnú, preventívnu a sankčnú funkciu, čo znamená, že náhrada škody musí byť primeraná vzniknutej škode a zabezpečiť skutočnú ochranu práv poškodených. Zásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušením práva Únie je súčasťou systému zmlúv, na ktorých je Únia založená, čo znamená, že štát je pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu škody porušením úniového práva.

Celé rozhodnutie