15Co/73/2024

Čo sa stalo

Žalobca tvrdila, že počas celého trvania služobného pomeru mu skracovali čas odpočinku, čo porušuje jeho právo na primeraný odpočinok po vykonanej práci. Súd potvrdil, že žalovaný prekračoval maximálny limit pracovného týždňa a porušoval smernicu 2003/88/ES, čo viedlo k zásahu do jeho základného práva na ochranu života a zdravia. Žalobca utrpel ztratu voľného času a nemajetkovú ujmu, ktorá sa prejavila v zásahu do osobnostných práv. Žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal zásah do súkromného života a že nárok na náhradu škody nie je správny. Súd však zistenými skutkami potvrdil, že žalovaný vedome porušoval práva hasičov a nezohľadňoval dôkaznú situáciu. Žalobca považoval za symbolického a nárok na náhradu škody uplatnil titulom porušenia komunitárneho práva.

Prečo súd rozhodol takto

Súd prvej inštancie vyhodnotil námietku miestnej nepríslušnosti ako nedôvodnú, pretože žalovaný je pasívne vecne legitimovaným subjektom a má právomoc na prejednávanie sporu o porušení práva únie. Súd prvej inštancie preukázal, že žalovaný porušuje smernicu 2003/88/ES a zásah do základného práva na ochranu života a zdravia, čo znamená, že žalobca má nárok na odškodnenie. Nárok na odškodnenie musí byť primeraný charakteru a spôsobu zásahu, čo znamená, že náhrada nemajetkovej ujmy musí zodpovedať intenzite a dĺžke trvania zásahu. Súd prvej inštancie uviedol, že smernica 2003/88/ES sa vztahuje na hasičov a záchranné zboru, a že právo na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci je záväzné. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca pracoval viac než by mohol podľa maximálneho pracovného času, čo znamená, že jeho právo na odpočinek bolo porušené. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v žalovanom období pracoval viac než by mohol podľa maximálneho pracovného času, čo znamená, že jeho právo na odpočinek bolo porušené.

Celé rozhodnutie