16C/3/2023

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že žalovaný nezapočítal jeho služobnú pohotovosť do pracovného času, čo viedlo k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca odpracoval 2.002,33 hodín služobnej pohotovosti v období od januára 2020 do novembra 2022, priemerný týždenný pracovný čas predstavoval 52,72 hodín. Žalobca tvrdí, že jeho život bol zásahu do osobnosti, ktorým bolo porušené právo na ochranu zdravia a právo na súkromie. Žalobca nemohol venovať čas rodine, priateľom, osobným záľubám, regenerácii či odpočinku. Žalovaný tvrdil, že žalobca žiada náhradu škody vo forme doplatku a nie nemajetkovú ujmu, a že smernica 2003/88/ES sa nevzťahuje na hasičov. Súd považoval za preukázané, že žalobca odpracoval služobnú pohotovosť, ktorá nebola započítaná do pracovného času, a že jeho právo na ochranu zdravia a súkromie bolo porušené.

Prečo súd rozhodol takto

Žalobca neosvedčil vznik nároku na náhradu škody a nepreukázal zásah do súkromného a rodinného života Žalobca odpracoval 2.002,33 hodín služobnej pohotovosti, ktoré neboli započítané do fondu pracovného (služobného) času Súd považuje za zistené, že žalobca odpracoval spolu 2.002,33 hodín služobnej pohotovosti Súd zistil, že čas služobnej pohotovosti žalobcu musí byť započítaný do pracovného času Súd považoval za preukázané, že žalobca odpracoval 2.002,33 hodín služobnej pohotovosti, ktorá nebola započítaná do pracovného času Súd dospel k záveru, že predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú porušením práva únie boli v prejednávanom spore splnené

Celé rozhodnutie