21C/48/2023

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že žalovaný porušil právo EÚ o pracovnom čase a ochrane zdravia, čím došlo k prekročeniu týždenného pracovného času nad 48 hodín a k zásahu do práva na súkromný a rodinný život. Žalobca poukázal na nesprávnu transpozíciu Smernice 2003/88/ES do slovenského práva a na to, že právna úprava zákona č. 315/2001 Z.z. odporuje ustanoveniam smernice. Súd zistil, že žalobca odpracoval 32-krát vyšší počet hodín ako maximálny týždenný pracovný čas podľa smernice a bol ukrátený v nemajetkovej sfére o čas na odpočinok a regeneráciu. Žalovaný tvrdí, že smernica sa nevzťahuje na služobné pomer príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a že žalobca neoznámil svojmu zamestnávateľovi odmietanie služobnej pohotovosti. Súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 2 100 eur a považoval za zistené, že členský štát zodpovedá za nesprávnu transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva.

Prečo súd rozhodol takto

Súd zistil, že žalobca bol ukrátený v nemajetkovej sfére o čas odpočinku, ktorý mohol stráviť s blízkymi alebo regenerovať fyzicky a psychicky. Súd považuje za zistené, že členský štát zodpovedá za nesprávnu transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva. Súd zistil, že žalobca odpracoval 32-krát vyšší počet hodín v rámci týždenného pracovného času ako bol maximálny týždenný pracovný čas podľa Smernice 2003/88/ES. Súd zistil, že žalobca bol zásahom do práva na ochranu osobnosti, ktorý sa už nedá napraviť. Súd zistil, že žalobca neoznámil svojmu zamestnávateľovi, že odmieta vykonávať služobnú pohotovosť. Súd zistil, že žalobca má nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 2.100,00 Eur.

Celé rozhodnutie