17C/66/2024

Čo sa stalo

Žalobca, ktorý pracoval ako hasič na Okresnom riaditeľstve Hasičského zboru v Trebišove od roku 2011, tvrdí, že jeho týždenný pracovný čas pravidelne prekračuje 48 hodín, čo je maximálny povinný limit podľa Smernice 2003/88/ES. Podľa jeho stanoviska sa jeho pracovný čas skladá zo 16,5 hodinových zmien a 7,5 hodinovej pohotovosti, čo znamená 24 hodinové zmeny. Žalobca uvádza, že nedodržiavanie maximálneho týždenného pracovného času sa prejavilo na jeho zdraví a celkovej integritě. Žalovaný odmietne, že by mohol byť zodpovedný za porušenie práva EÚ, a tvrdí, že Smernica 2003/88/ES bola správne transponovaná do slovenského právneho poriadku. Súd zistil, že žalovaný sa snaží predostrieť argumentáciu, že pracovný čas má byť posudzovaný len z pohľadu úniového práva, a že referenčné obdobie je šesťmesačné. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody za obdobie 3 rokov pred podaním žaloby.

Prečo súd rozhodol takto

Žalobca nemá dostatočný čas na regeneráciu a odpočinok a jeho určený čas služieb v jednotlivých týždňoch mu neumožňuje dostatočný odpočinok a regeneráciu, čo je v rozpore s právom Európskej únie. Porušenie článku 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES vo vzťahu k žalobcovi je dostatočne závažné, pretože ide o porušenie jasnej a konkrétnej normy Únie, ktorá pokiaľ ide o hornú hranicu priemerného týždenného pracovného času neponecháva členským štátom priestor na voľnú úvahu, a súčasne ide o porušenie práva Únie, ktoré je v zjavnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-429/09). Právo na náhradu nemajetkovej ujmy vznikne, ak sú splnené tri podmienky: 1. cieľom porušenej právnej normy EÚ bolo priznať jednotlivcom práva, 2. porušenie je dostatočne závažné a 3. medzi porušením a škodou existuje príčinná súvislosť. Zásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušením práva Únie, ktoré sú súčasťou systému zmlúv, na ktorých je Únia založená. Právna istota musí byť zachovaná, aby bolo možné použiť smernicu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Celé rozhodnutie