17C/2/2025

Čo sa stalo

Žalobca, ktorý pracoval na Okresnom riaditeľstve záchranného zboru ako technik – strojník, tvrdil, že jeho pracovný čas bol porušovaný v súlade s Smernicou 2003/88/ES, ktorá zaručuje maximálny týždenný pracovný čas na 48 hodín. Žalobca uviedol, že v období od decembra 2021 do septembra 2024 prekročil tento limit, najmä v dôsledku služobnej pohotovosti, ktorá sa vykonávala s fyzickou prítomnosťou na pracovisku. Žalobca tvrdil, že počas služobnej pohotovosti musel byť pripravený na zásah a nemal dostatočný čas na regeneráciu a odpočinok. Súd zistil, že nedodržaním maximálne povoleného limitu týždenného pracovného času bol žalobca ukrátený v majetkovej sfére o časť odpočinku, ktorý mohol stráviť s blízkymi. Žalovaný odmietal, že žalobca nemusí byť bdelý a aktívny počas celej dĺžky trvania služobnej pohotovosti a tvrdil, že žalobca neosvedčil, že by mu vznikol nárok na náhradu škody. Žalobca žaluje štát o náhradu nemajetkovej ujmy za obdobie 3 rokov pred podaním žaloby.

Prečo súd rozhodol takto

Súd zistil, že žalobca bol v období od 01/2022 do 10/2024 výslovne prekročil maximálny týždenný pracovný čas na 48 hodín, čo predstavuje porušenie Smernice 2003/88/ES. Toto porušenie je považované za dostatočne závažné, pretože ide o porušenie jasnej a konkrétnej normy, ktorá je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. C-429/09). Súd zistil, že žalobca nemá dostatočný čas na regeneráciu a odpočinok, čo viedlo k ukráteniu časti odpočinku, ktorý by mohol stráviť s blízkymi a regenerovať sa fyzicky a psychicky. Toto porušenie sa považuje za neoprávnený a objektívne spôsobilý zásah do osobnosti. Súd považuje za zistené, že žalobca má nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože porušenie práva Únie spôsobilo zníženie jeho dôstojnosti a zásah do jeho osobnosti. Tento nárok je základom na uplatnenie práva na náhradu škody v dôsledku porušenia práva Únie. Súd zistil, že Smernica 2003/88/ES nebola správne transponovaná a že Slovenská republika, ako členský štát, má zodpovednosť za porušenie práva Únie. Táto zodpovednosť sa prejavuje v nároke na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy. Súd zistil, že žalobca má právo na náhradu škody, pretože porušenie práva Únie spôsobilo jeho ujmu. Toto právo je základom na uplatnenie nároku na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy.

Celé rozhodnutie