16C/52/2023

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že žiadna z hodín určenej služobnej pohotovosti nebola započítaná do pracovného času. Služobná pohotovosť hasičov nie je považovaná za súčasť ich služobného času a žalobca uvádza, že to spôsobilo stratu odpočinku a porušenie osobnostných práv. Žalobca domáha sa náhrady škody v peniazoch za obdobie od júla 2020 do mája 2023. Súd považuje za zistené, že žalobca nezapočítavali hodiny služobnej pohotovosti do pracovného času a že náhrada škody musí spĺňať požiadavky primeranosti, efektivity a ekvivalencie. Súd tiež považuje za zistené, že služobný čas hasiča je definovaný ustanoveniami ZoHaZZ, ktoré sú v rozpore s článkom 2 ods. 1 a článkom 6 písm. b) Smernice. Žalovaný tvrdí, že návrh na prejudiciálne konanie sa nemôže týkať výkladu vnútroštátnych právnych predpisov a že Slovenská republika a Ministerstvo vnútra sú dva samostatné subjekty. Žalobca uvádza, že článok 6 Smernice 2003/88/ES nebol správne transponovaný do ZoHaZZ a že právo vyplývajúce zo Smernice bolo porušené.

Prečo súd rozhodol takto

Súd považuje za zistené, že žalobca nezapočítavali hodiny určenej služobnej pohotovosti do pracovného času, čo spôsobilo neoprávnený zásah do jeho práv. Žalovaný štát neprijal opatrenia na zabezpečenie dodržania požiadavky vyplývajúcej z článku 6 písm. b) Smernice, čo vedie k nedostatočnému zabezpečeniu práv jednotlivca. Smernica 2003/88/ES nebol správne transponovaný do ZoHaZZ, čo spôsobilo nedostatočné dodržiavanie práv jednotlivca. Náhrada škody musí spĺňať požiadavky primeranosti, efektivity a ekvivalencie, čo znamená, že výška náhrady musí byť v súlade s vzniknutou škodou. Žalobca nesprávne vyhodnotil otázku, či je nárok za obdobie od júl 2020 premlčaný, čo vedie k nedostatočnému preukázaniu nároku na náhradu škody. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu vznikol nárok na náhradu škody, čo spôsobilo zamietnutie žaloby.

Celé rozhodnutie