8C/36/2024

Čo sa stalo

Žalobca A. B. žiadal o náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanému Slovenskej republike, Ministerstvu vnútra SR, pretože jeho pracovný čas ako hasiča nad rámec týždenného služobného času (40 hodín) bol zvyčajne rozvrhnutý na 24 hodín v pracovnom pohotovosti, čo porušovalo smernicu 2003/88/ES. Žalobca tvrdil, že jeho právo na ochranu zdravia, odpočinok a súkromie bolo zranené, a žiadal náhradu škody v peniazoch. Žalovaný odmietal nárok, pretože tvrdil, že smernica 2003/88/ES sa nevzťahuje na hasičov a že právna úprava Slovenskej republiky (zákona č. 315/2001 Z.z.) je v súlade s európskym právom. Súd zistil, že žalobca odpracoval 1983,21 hodín pohotovosti v období od apríla 2020 do marca 2023, čo presiahlo limit 48 hodín týždenne.

Prečo súd rozhodol takto

Súd rozhodol, že žalovaný (Slovenská republika) je pasívne vecne legitimovaný, pretože smernica 2003/88/ES má priamy účinok a Slovenská republika je členský štát, ktorý je zodpovedný za jej správne prebratie do vnútroštátnej právnej úpravy. Súd zistil, že zákona č. 315/2001 Z.z. nezahrňuje neaktívnu časť služobnej pohotovosti do výpočtu pracovného času, čo vedie k porušeniu smernice 2003/88/ES. Žalobca preto zasahovalo do jeho práva na ochranu zdravia, odpočinok a súkromie, čo viedlo k náhrade nemajetkovej ujmy. Súd priznal sumu 3000 EUR, pretože ujma bola závažná a zásadne závisela od porušenia práva EÚ.

Celé rozhodnutie