21C/52/2023

Čo sa stalo

Žalobca tvrdil, že žalovaný nesprávne transponoval Smernicu 2003/88/ES do slovenského právneho poriadku, čím porušil právo žalobcu na smernicou stanovený maximálny týždenný pracovný čas v rozsahu 48 hodín. Žalobca poukázal na to, že v dôsledku porušenia práva Únie došlo k porušeniu práva žalobcu na ochranu zdravia a zároveň aj k zásahu do práva žalobcu na súkromie a rodinný život. Žalobca uviedol, že evidencia pracovného času obsahuje jednak plánovaného hodiny aj skutočne odpracované hodiny, a že v dôsledku uvedeného nemá dostatok času na regeneráciu a odpočinok. Žalobca poukázal na jednotlivé týždne, v ktorých došlo k prekročeniu týždenného pracovného času, a že v mesiaci október 2020 strávil 248 hodín, pričom fond pracovného času mu vykazoval len 195 hodín. Žalovaný uviedol, že Smernica 2003/88/ES sa na služobný pomer príslušníkov Hasičského a záchranného zboru nevzťahuje v plnom rozsahu, a že vzhľadom na charakter žalobcom vykonávaných činností a s tým spojený rozvrh služobného času sa smernica nevzťahuje na služobný pomer. Žalovaný poukázal na to, že žalobca uvedenú povinnosť nesplnil, a taktiež za každú hodinu určenej služobnej pohotovosti... Súd zistil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 250 eur, a považoval za preukázané, že členský štát zodpovedá za nesprávnu transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva.

Prečo súd rozhodol takto

Súd zistil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 250 eur, pretože žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody (vo forme nemajetkovej ujmy) z dôvodu porušenia práva EÚ postupom žalovaného, ktorý neúplne, resp. nesprávne prevzal do právneho poriadku SR Smernicu 2003/88/ES, čím porušil právo žalobcu na smernicou stanovený maximálny týždenný pracovný čas v rozsahu 48 hodín. Súd považuje za preukázané, že členský štát zodpovedá za nesprávnu transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva, a že žalobca v priebehu takmer troch rokov, za ktoré si uplatnil nárok na náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy, odpracoval 43-krát vyšší počet hodín v rámci týždenného pracovného času ako bol maximálny týždenný pracovný čas podľa čl. 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES. Súd zisteným skutočnosťou považuje, že členský štát zodpovedá za nesprávnu transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva, a že žalobca v priebehu takmer troch rokov, za ktoré si uplatnil nárok na náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy, odpracoval 43-krát vyšší počet hodín v rámci týždenného pracovného času ako bol maximálny týždenný pracovný čas podľa čl. 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES. Súd zisťuje, že tieto podmienky sú v danej právnej veci splnené, a teda nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy je daný. Súd považuje za preukázané, že práve naopak, iba v prípade, ak dôjde k výkonu počas tejto pohotovosti, uvedené sa považuje za štátnu službu nadčas. Súd zisteným skutočnosťou považuje, že členský štát zodpovedá za nesprávnu transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva, a že žalobca v priebehu takmer troch rokov, za ktoré si uplatnil nárok na náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy, odpracoval 43-krát vyšší počet hodín v rámci týždenného pracovného času ako bol maximálny týždenný pracovný čas podľa čl. 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES.

Celé rozhodnutie