15Co/54/2025

Čo sa stalo

Žalobca A. B. domáhal sa zaplatenia 6.193,19 EUR za náhradu škody spôsobenej porušením práva Európskej únie. Žalovaný (Slovenská republika) odmietal nárok žalobcu, pretože považoval smernicu 2003/88/ES za nevzťahujúcu sa na služobnú pohotovosť. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol, že právna úprava služobnej pohotovosti v zákone č. 315/2001 Z.z. nie je v súlade s definíciou pracovného času podľa smernice 2003/88/ES. Žalobca odpracoval 1.959,03 hodín služobnej pohotovosti a 359,44 hodín nariadenej pohotovosti, pričom žiadna z hodín služobnej pohotovosti nebola započítaná do pracovného času. Priemerný týždenný pracovný čas žalobcu dosiahol najmenej 51,53 hodín týždenne.

Prečo súd rozhodol takto

Okresný súd potvrdil, že právna úprava služobnej pohotovosti v zákone č. 315/2001 Z.z. nie je v súlade s definíciou pracovného času podľa smernice 2003/88/ES. Súd poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré potvrdzujú, že čas pracovnej pohotovosti na pracovisku sa považuje za pracovný čas. Žalobca poškodila dlhodobá porušovanie jeho základných osobnostných práv (práva na ochranu zdravia, odpočinok, súkromné životné podmienky). Súd zistil, že nárok žalobcu na náhradu škody je dôvodný, pretože splnené sú tri podmienky: cieľom smernice je priznať práva jednotlivcom, existuje škoda a priama príčinná súvislosť medzi porušením a škodou. Žalovaný nezodpovedá za neoprávnený zásah, pretože je subjektom zodpovednosti za neoprávnený zásah (štát).

Celé rozhodnutie