16Co/91/2023

Čo sa stalo

Žalobca, ktorý bol členom hasičského zboru, tvrdil, že jeho právo na ochranu zdravia, odpočinok a súkromné životné podmienky bolo niekoľko rokov porušované z dôvodu dlhodobého porušovania maximálnej hranice týždenného pracovného času. Žalovaný odmietal, že by mohol byť zodpovedný za nesprávne prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES do slovenského právneho poriadku, a považoval za neprimerané požadovanú výšku nemajetkovej ujmy. Súd zistil, že nesprávna transpozícia smernice spôsobila porušenie práva žalobcu na ochranu zdravia, primeraný odpočinok a súkromie, čo viedlo k nemajetkovej ujme. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v dôsledku zásahu do jeho osobnostných práv a zároveň preukázal, že jeho práca na služobnej pohotovosti nebola započítaná do fondu pracovného času, čo ovplyvnilo jeho možnosti života a rodiny.

Prečo súd rozhodol takto

Žalobca uplatnil nárok za použitia analógie zásahu do ich osobnostných práv podľa § 11 a 13 Občianskeho zákonníka správne a svojou výpoveďou v spojení s listinnými dokladmi preukázal, že pri takomto rozvrhnutí pracovného času, ktorý je v rozpore s právom EÚ prichádzal o voľný čas, ktorý by inak mohol venovať rozvoju svojich osobných, rodinných, priateľských vzťahov, fyzickej a psychickej relaxácii. Okresný súd mal preukázané porušenie právnej normy Únie, nakoľko čl. 2 a čl. 6 písm. b/Smernice 2003/88/ES predstavuje pravidlo sociálneho práva Únie s osobitným významom, z ktorého má mať prospech každý pracovník, keďže je minimálnou požiadavkou určenou na zaistenie bezpečnosti a ochrany jeho zdravia, ktoré ukladá členským štátom stanoviť 48-hodinovú hranicu pre priemerný týždenný pracovný čas, táto hranica zahŕňa aj nadčasy, ako aj pracovnú pohotovosť a od ktorej sa nemožno v žiadnom prípade odchýliť, pokiaľ ide o činnosti hasiča, ako vykonával žalobca. Žalobca nemal možnosť požadovať od zamestnávateľa dodržiavanie požiadaviek upravených ustanoveniami smernice, pretože zásada efektivity bráni uložiť žalobcovi povinnosť systematicky využívať iné vnútroštátne právne prostriedky. Žalobca uplatnil nárok za použitia analógie zásahu do ich osobnostných práv podľa § 11 a 13 Občianskeho zákonníka správne a svojou výpoveďou v spojení s listinnými dokladmi preukázal, že pri takomto rozvrhnutí pracovného času, ktorý je v rozpore s právom EÚ prichádzal o voľný čas, ktorý by inak mohol venovať rozvoju svojich osobných, rodinných, priateľských vzťahov, fyzickej a psychickej relaxácii. Žalobca nemal možnosť požadovať od zamestnávateľa dodržiavanie požiadaviek upravených ustanoveniami smernice, pretože zásada efektivity bráni uložiť žalobcovi povinnosť systematicky využívať iné vnútroštátne právne prostriedky.

Celé rozhodnutie