16Co/53/2022

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že žalovaný porušil jeho právo na súkromie, rodinný život a zdravie v súvislosti s pracovným časom príslušníkov hasičského záchranného zboru. Podľa žalobkyne sa jeho pracovný čas rozvrhnutý tak, že presiahol maximálnu hranicu 48-hodinového týždňa, čo viedlo k dlhodobému porušeniu osobnostných práv, vrátane práva na ochranu zdravia, bezpečnosti a odpočinku. Žalobca preukázal, že jeho zdravotný stav sa zhoršil, trpí nespavosťou a nemohol sa venovať rodine. Súd považoval za preukázané, že žalobca neosvedčil nárok, ktorý vyčíslil ako mzdový nárok, a že jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy sa vysvetľuje prekračovaním pracovného času a jeho následkami. Súd priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v žalovanej výške, považoval za správne vyčíslenie náhrady podľa počtu hodín služobnej pohotovosti a zároveň odmietol obranu žalovaného, že žalobca neprejavil primeranú snahu na odvrátenie škody.

Prečo súd rozhodol takto

Okresný súd vyvodil záver, že vnútroštátna právna úprava v zákone č. 315/2001 Z.z. umožňuje zamestnávateľovi žalobcovi nezapočítať neaktívnu časť služobnej pohotovosti do služobného času a rozvrhnúť žalobcovi, príslušníkovi hasičského záchranného zboru služobný pracovný čas tak, že ten presiahne maximálnu hranicu stanovenú v čl. 6 písm. b) Smernice č. 2003/88/ES. Súd považoval za preukázané, že žalobca neosvedčil nárok, ktorý vyčíslil ako mzdový nárok. Súd považoval za správne vyčíslenie peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy podľa počtu hodín služobnej pohotovosti, ktoré žalobcovi neboli započítané do služobného času. Súd považoval žalobcom uplatnený výpočet náhrady za primeraný k charakteru a spôsobu porušenia práva a k spôsobu, akým došlo k zásahu, ako aj k následkom na jeho živote. Okresný súd priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v žalovanej sume v celej uplatnenej výške.

Celé rozhodnutie