17Co/134/2024

Čo sa stalo

Žalobca, ktorý pracuje v hasičskom zbore na stanici v Detve, tvrdí, že žalovaný štát nezapočítava služobnú pohotovosť do pracovného času, čo viedlo k opakovanému prekročeniu maximálneho týždenného pracovného času ustanoveného v smernici 2003/88/ES. Žalobca uvádza, že to spôsobilo negatívnu ujmu na jeho právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, čo sa prejavilo v nedostatočnom čase na starostlivosť o deti a partnerku. Žalovaný bráni, že služobná pohotovosť je pracovný čas a že náhrada nemajetkovej ujmy nie je ekvivalentná stratě zárobku. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že podmienky na priznanie nároku na náhradu škody boli splnené a rozhodol o náhrade trov. Žalobca domáha náhrady škody vzniknutej porušením úniového práva.

Prečo súd rozhodol takto

Súd prvej inštancie vyhodnotil, že zákon č. 315/2001 Z. z. nepravilne transponoval smernicu 2003/88/ES, pretože umožňuje zamestnávateľovi nezapočítať neaktívnu časť služobnej pohotovosti hasiča do služobného času, čo viedlo k prekročeniu maximálneho týždenného pracovného času stanoveného článkom 6 písm. b) smernice. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, čo vedie k tomu, že žalobca má nárok na náhradu škody za porušenie práva Európskej únie. Súd prvej inštancie prevzal tvrdenia žalobcu o prekročení maximálneho týždenného pracovného času v žalovanom období opakovane bez toho, aby sám kontrolné prepočty uskutočnil, hoci žalovaný už v priebehu prvoinštančného konania namietal nesprávnosť výpočtov žalobcu. Odvolací súd zaoberal sa aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, čo potvrdzuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil právne otázky. Súd prvej inštancie správne ustálil, že podmienky na priznanie nároku na náhradu škody boli splnené, čo znamená, že žalobca má právo na náhradu škody za porušenie práva Európskej únie.

Celé rozhodnutie