21C/46/2023

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že žalovaný nesprávne transponoval Smernicu 2003/88/ES do zákona č. 315/2001 Z.z., čo viedlo k porušeniu jeho práva na ochranu zdravia, súkromie a rodinný život. Žalobca odpracoval v priebehu troch rokov 22-krát vyšší počet hodín v rámci týždenného pracovného času ako bol maximálny týždenný pracovný čas podľa čl. 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES. Žalovaný poukazuje na to, že Smernica 2003/88/ES sa nevzťahuje na činnosti hasičského zboru, ale súd považuje za preukázané, že sa má uplatniť aj na zásahové činnosti. Súd konštatuje, že čl. 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES má priamy účinok a členský štát zodpovedá za nesprávnu transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva. Žalobca má nárok na primeranú finančnú náhradu v sume 1.700,00 Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,00 Eur. Žalovaný poukazuje na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobcu, ale súd považuje za preukázané, že žalobca má právo na náhradu škody z dôvodu porušenia práva EÚ. Žalobca tvrdí, že porušenie práva Únie viedlo k zásahu do jeho práva na súkromie a rodinný život, čo má vplyv aj na možnosť plánovať si voľnočasové aktivity a organizovať si súkromný čas.

Prečo súd rozhodol takto

Súd považuje za preukázané, že právna úprava zákona č. 315/2001 Z.z. odporuje čl. 6 písm. b) a čl. 2 Smernice 2003/88/ES. Táto právna úprava umožňuje hasičovi vykonávať štátu službu aj nad rozsah 48 hodín, čo je v rozpore s čl. 6 písm. b) Smernice, ktorá stanovuje maximálnu dĺžku týždenného pracovného času v rozsahu 48 hodín. Súd konštatuje, že Smernica 2003/88/ES sa má uplatniť na činnosti hasičského zboru, aj keď sú vykonávané zásahovými silami v teréne a nezáleží na tom, či sú zamerané na boj proti požiarom alebo na poskytnutie pomoci iným osobám. Táto smernica má priamy účinok a môže byť priamo uplatňovaná v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Súd konštatuje, že žalobca v priebehu takmer troch rokov, za ktoré si uplatnil nárok na náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy, odpracoval 22-krát vyšší počet hodín v rámci týždenného pracovného času ako bol maximálny týždenný pracovný čas podľa čl. 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES. Táto skutočnosť potvrdzuje, že došlo k porušeniu práva žalobcu, čo viedlo k utrpeniu nemajetkovej ujmy. Súd konštatuje, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ ako aj z princípov, na ktorých je založené právo EÚ vyplýva, že členský štát zodpovedá za nesprávnu transpozíciu smernice do jeho vnútroštátneho práva, a preto pasívna vecná legitimácia vyplývajúca z hmotného práva svedčí v danej právnej veci práve Slovenskej republike ako členskému štátu, ktorý porušil povinnosti vyplývajúce z práva EÚ. Súd konštatuje, že čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Súd konštatuje, že žalobca má nárok na primeranú finančnú náhradu v sume 1.700,00 Eur, pretože došlo k porušeniu jeho práv v dôsledku nesprávnej transpozície smernice 2003/88/ES, čo viedlo k utrpeniu nemajetkovej ujmy.

Celé rozhodnutie