12C/15/2024

Čo sa stalo

Žalobca, ktorý pracuje hasičom záchranárom na Hasičskej stanici Fiľakovo, tvrdí, že jeho služobný čas je rozvrhnutý nerovnomerne a jedna služobná zmena sa skladá z výkonu služby a určenej služobnej pohotovosti. V rámci každej zmeny strávi minimálne 24 hodín, z tohto času 8 hodín (do konca roku 2021 7 hodín) strávi na pracovisku pripravený na výkon práce, nie je považovaných za pracovný čas. Žalobca reálne musí odpracovať viac ako bol povinný v zmysle smernice. Žalovaný tvrdí, že žalobca žiada doplatok za určenú služobnú pohotovosť a že Slovenská republika a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sú dva samostatné a nezávislé subjekty právnych vzťahov. Žalobca uvádza, že žiada nemajetkovú ujmu, ale plynutie premlčacej doby viaže na mzdový nárok. Žalobca tvrdí, že mu bolo zasiahnuté do práva na ochranu zdravia, telesnej a psychickej integrity, práva na súkromie a rodinný život, nakoľko sa údajne nemohol venovať rodine. Žalobca prišiel o veľký počet hodín voľného času, ktoré by inak venoval rozvíjaniu osobných, rodinných, priateľských aktivít, fyzickej, psychickej relaxácii. Žalobca domáha náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy vyčíslenej podľa počtu hodín služobnej pohotovosti, ktoré reálne odslúžil a ktoré mu neboli započítané do služobného času. Žalobca negatívne následky sa prejavujú aj tým, že je otcom maloletého dieťaťa a čas, ktorý by mohol venovať svojmu dieťaťu, musí tráviť v práci.

Prečo súd rozhodol takto

Súd považuje za preukázané, že Smernica 2003/88/ES prezumuje potrebu členských štátov upraviť referenčné obdobia a povoľuje ju. Táto smernica má priamy účinok a zároveň z nej vyplýva, že referenčné obdobie nemôže presiahnuť šesť mesiacov. Žalobca preukázal, že jeho služobná pohotovosť bola zapísaná do služobného času, čo je v rozpore so Smernicou. Týmto spôsobom sa vznikla škoda žalobcu, ktorá je pripisovaná porušeniu práva Únie. Súd zároveň stanovil, že žalobca nesplnil bremeno tvrdenia, pretože neukázal, že zásah do jeho osobnosti bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na jeho práva. Tento dôvod však bol zrušený, keď súd zistil, že žalobca viaže plynutie premlčacej doby na splatnosť mzdy a že jeho práva boli porušené v dôsledku neoprávneného zásahu. Súd považuje za preukázané, že žalobca nepodarilo preukázať ani len existenciu porušenia práva Európskej únie. Tento dôvod bol však zrušený, keď súd zistil, že žalobca viaže plynutie premlčacej doby na splatnosť mzdy a že jeho práva boli porušené v dôsledku neoprávneného zásahu. Súd zároveň stanovil, že žalobca nesplnil bremeno tvrdenia, pretože neukázal, že zásah do jeho osobnosti bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na jeho práva. Tento dôvod však bol zrušený, keď súd zistil, že žalobca viaže plynutie premlčacej doby na splatnosť mzdy a že jeho práva boli porušené v dôsledku neoprávneného zásahu. Súd považuje za preukázané, že žalobca viaže plynutie premlčacej doby na splatnosť mzdy a že jeho práva boli porušené v dôsledku neoprávneného zásahu. Týmto spôsobom sa vznikla škoda žalobcu, ktorá je pripisovaná porušeniu práva Únie. Súd zároveň stanovil, že žalobca nesplnil bremeno tvrdenia, pretože neukázal, že zásah do jeho osobnosti bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na jeho práva. Tento dôvod však bol zrušený, keď súd zistil, že žalobca viaže plynutie premlčacej doby na splatnosť mzdy a že jeho práva boli porušené v dôsledku neoprávneného zásahu.

Celé rozhodnutie