K2-12C/84/2020

Čo sa stalo

Žalobca (A. B. A.) žalovával Slovenskú republiku za porušenie Smernice 2003/88/ES, ktorá stanoví maximálny týždenný pracovný čas (48 hodín). Žalobca tvrdil, že jeho pracovný čas (16,5 hodín zmeny + 7,5 hodín pohotovosti + 24-hodinová zmena) pravidelne prekročil limit, čo viedlo k strate odpočinku a ovplyvneniu osobného života. Žalovaný (Ministerstvo vnútra SR) odmietal, že Smernica sa na hasičov nevzťahuje, pretože služobná pohotovosť nie je súčasťou pracovného času. Súd uznal, že Smernica sa musí uplatniť aj na hasičov, a že Slovenská republika nesprávne prebrala smernicu do slovenského práva, čo spôsobilo porušenie práva EÚ.

Prečo súd rozhodol takto

Súd uznal, že porušenie Smernice 2003/88/ES je dostatočne závažné, pretože je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Únie. Porušenie viedlo k priamej príčinnéj súvislosti s nemajetkovou ujmom žalobcu (strata času na odpočinku, ovplyvnenie rodinného života). Súd zistil, že slovenské právo nezaručuje plnú účinnosť úniového práva, čo znamená, že Slovenská republika je povinná náhradiť škodu. Však nepriznal všetku žiadosť o náhradu, pretože žalobca nepreukázal závažnú ujmu a nezohľadnil pravidlá o výpočte pracovného času.

Celé rozhodnutie