31Cos/1/2024

Čo sa stalo

Žalobkyňa 1/ a 2/ domáhali sa náhrady nemajetkovej ujmy po smrti dcéry žalobkyne 2/ a matky žalobkyne 1/, ktoré zahynuli v dopravnej nehode. Žalobkyňa 2/ tvrdila, že bola nútená nahradiť matku svojej dcéry, ktorá zahynula, a že s dcérou mala intenzívne citové väzby. Súd preukázal, že žalobkyňa 2/ mala s dcérou nielen formálne príbuzenské, ale intenzívne citové väzby a že dcéra bola tehotná v piatom mesiaci tehotenstva. Žalobkyňa 1/ prežívala intenzívne smrť matky, ktorá bola pre ňu nevyhnutná pre zdravý psychický vývoj. Žalobkyňa 2/ trpela psychickými problémami a zhoršeným zdravotným stavom po smrti dcéry. Žalovaný odmietal zodpovednosť a tvrdil, že žaloba indikuje snahu o získanie majetkového prospechu. Súd zistil, že žalobkyňa 2/ znášala výsluch ťažko a že jej život je bez dcéry ťažký. Žalobkyňa 1/ mala v čase smrti matky iba 10 rokov a bola zverená do náhradnej starostlivosti. Žalobkyňa 2/ má ešte dvoch synov a invalidnú dcéru, ktorú stará. Žalovaný sa považoval za potrebné skúmať okolnosti nehody, keďže škodca nebol právoplatne odsúdený. Súd uvádza, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy predpokladá platnú právnu úpravu, pokiaľ nie je zadosťučinenie postačujúce.

Prečo súd rozhodol takto

Súd preukázal, že smrť poškodenej D. H. nebola možné zabrániť ani napriek poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, čo znamená, že žalovaný nie je zodpovedný za fyzickú škodu, ale zásah do práva na súkromie a rodinný život bol neoprávnený. Z výsluchu žalobkyne 2/ súd zistil, že žalobkyňa 2/ mala s dcérou dobrý vzťah ako matka a dcéra, nemohli byť bez seba a stále si volali, navštevovali sa a boli v kontakte, čo potvrdzuje intenzívne citové väzby, ktoré boli poškodené smrťou dcéry. Súd uvádza, že usmrtenie matky žalobkyne 1/ a dcéry žalobkyne 2/ bezpochyby možno považovať za jeden z najvážnejších zásahov do súkromia fyzickej osoby a tento zásah vyvoláva ujmu dlhotrvajúcu, rozsiahlu a v zásade ničím nereparovateľnú. Súd preskúmal aktuálnu súdnu prax v obdobných prípadoch uplatnenej nemajetkovej ujmy, pretože pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako. Zásada úspechu vo veci sa uplatňuje aj na konania, kde výška plnenia závisí od úvahy súdu, čo znamená, že súd musí zohľadniť výšku žalobného návrhu a zároveň zásadu proporcionality.

Celé rozhodnutie