9Co/21/2024

Čo sa stalo

Žalobca (A. B. C.) je príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, ktorý pracoval v 16-hodinovej štátnej službe a 8-hodinovej nariadenéj pohotovosti, čo spolu prekročilo 48 hodín týždenného pracovného času. V období 3 rokov (6/2020 – 4/2023) prekročil týždenný pracovný čas 35krát. Súd prvej inštancie zistil, že jeho pracovný čas a pohotovosť neodpovedajú smernici 2003/88/ES, ktorá stanovuje maximálny týždenný pracovný čas na 48 hodín. Slovenská republika (žalovaný) neprevzala ustanovenia smernice do vnútroštátneho práva, čo viedlo k ukráteniu času na odpočinok a regeneráciu. Žalobca žiada o náhradu nemajetkovej ujmy za porušenie práva EÚ.

Prečo súd rozhodol takto

Súd prvej inštancie zistil, že Smernica 2003/88/ES má priamy účinok a že Slovenská republika ju nesprávne prevzala do právneho poriadku, čo vedie k porušeniu práva žalobcu na oddych a ochranu zdravia. Judikatúra Súdneho dvora EÚ potvrdzuje, že smernica sa uplatňuje aj na hasičské činnosti. Súd odmietol námietky žalovaného, že žalobca nemusel upozorniť na porušenie práva, pretože zásada efektivity neumožňuje zvýhodnenie žalovaného za porušenie komunitárneho práva. Výška náhrady nemajetkovej ujmy bola stanovená na základe kritérií zákona a súdnych rozhodnutí.

Celé rozhodnutie