B1-11Csp/18/2021

Čo sa stalo

Žalobca, S. C., domáhal sa od žalovaného, POHOTOVOSŤ, zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.200 EUR vedením žaloby na základe § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca považoval za porušené práva spotrebiteľa v súvislosti s Zmluvou o úvere č. 608100284 zo dňa 03.06.2010, ktorá bola postihnutá sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/125/2016-122 zo dňa 15.01.2018 a potvrdením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/159/2018-197 zo dňa 19.06.2019 bolo žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3.780,50 EUR. Žalobca však považoval za neprimerané požadovanie celkovej sumy 1.200 EUR a žiadal priznanie 756 EUR, čo predstavuje 20% z priznanej sumy bezdôvodného obohatenia.

Prečo súd rozhodol takto

Súd považoval za splnené podmienky § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie práva. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017 a 7Cdo/92/2021 stanovil, že zákon nevyžaduje pre priznanie zadosťučinenia dôkaz ujmy, ale len úspešné uplatnenie práva. Súd zohľadnil intenzitu zásahu do práva žalobcu, trvanie nezákonného stavu (od 03.06.2010 do 03.07.2019) a potrebu poskytnutia satisfakcie. Sumu 756 EUR považoval za primeranú, pretože zodpovedá stavu, kedy žalovaný porušoval práva spotrebiteľa už od začiatku zmluvného vzťahu.

Celé rozhodnutie