10C/59/2011

Čo sa stalo

Pri dopravnej nehode v roku 2009 zahynul devätnásťročný syn žalobkyne. Za nehodu zodpovedal vodič vozidla, ktorý bol za usmrtenie právoplatne odsúdený, pričom spolu s ďalšími žalovanými a poisťovňou zodpovedal aj za vzniknutú nemajetkovú ujmu. Smrť syna mala na žalobkyňu dlhodobé psychické následky, pre ktoré sa od roku 2009 liečila na psychiatrii a užívala antidepresíva. Z pôvodne spoločensky aktívnej ženy sa podľa svedkov stala uzavretá osoba, prestala mať radosť zo života a trauma ovplyvnila aj jej pracovné fungovanie. Žalobkyňa preto požadovala 100 000 € ako náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do svojho rodinného a súkromného života.

Prečo súd rozhodol takto

Súd mal už z predchádzajúceho právoplatného rozsudku záväzne určené, že základ nároku žalobkyne voči všetkým trom žalovaným je daný, a preto riešil už len primeranú výšku náhrady. Vykonané dokazovanie preukázalo veľmi silný vzťah matky so synom, dlhodobú depresívnu poruchu, sociálne uzatvorenie a výrazné zhoršenie kvality života po jeho smrti. Súd preto považoval smrť syna za závažný, neoprávnený a nezvratný zásah do osobnostných práv žalobkyne, ktorý nemožno dostatočne kompenzovať iba trestným odsúdením vinníka. Pri určení sumy prihliadol aj na porovnateľné rozhodnutia súdov a za primeranú považoval náhradu 25 000 €. Vyšších 100 000 € nepriznal najmä preto, že žalobkyni zostali zachované rodinné vzťahy a napriek dlhodobej psychiatrickej liečbe u nej nevznikla duševná choroba.

Celé rozhodnutie