← Späť na vyhľadávanie
Krajský súd Nitra

26Co/30/2025

Výťah vytvoril automatizovaný systém a nepredstavuje právne poradenstvo. Rozhodujúci je úplný text rozhodnutia.

Čo sa stalo

Žalobca, ktorý pracuje v hasičskom a záchrannom zbere od roku 2020, tvrdí, že jeho pracovný čas presahuje 40 hodinový týždenný služobný čas príslušníka HaZZ a aj maximálne prípustný 48 hodinový týždenný pracovný čas podľa čl. 6 písm. b) smernice. Odpracoval v období september 2021 – august 2024 spolu 2.138,47 hodín služobnej povinnosti. Podľa žalobcu sa služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne a služobná pohotovosť sa nezapočítava do pracovného času, čo viedlo k vzniku nemajetkovej ujmy. Žalobca uviedol, že došlo k zásahu do jeho práva na ochranu zdravia a súkromie, čo viedlo k nákladom na zdravotný stav a zhoršeniu vzťahu s manželkou. Žalovaný odmietal, že by mohol byť zodpovedný za ujmu, a poukázal na nedostatok právnych predpisov zabezpečujúcich neprekračovanie 48 hodinového týždenného pracovného času. Súd prvej inštancie zistil, že žalobcovi vznikla ujma nerešpektovaním smernice pri rozvrhovaní pracovného času a správne zistil skutkový stav, z ktorého urobil právny záver.

Prečo súd rozhodol takto

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca vznikla ujma nerešpektovaním smernice pri rozvrhovaní pracovného času Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca pracoval nad maximálne prípustný rozsah týždenného pracovného času, ale v rozpore s článkom 6 písm. b) smernice mu odpracované hodiny určenej služobnej pohotovosti neboli započítané do odpracovaného času Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemal možnosť realizovať svoj súkromný život podľa svojich predstáv a pri svojom náročnom povolaní nemal možnosť zregenerovať Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný ako členský štát Európskej únie dlhodobo udržiaval protiprávny stav, tento stav neriešil a podľa názoru súdu prvej inštancie mal včas prijať potrebné opatrenia, na základe ktorých by sa zamedzilo prípadnému vzniku ujmy na právach fyzických osôb Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nielenže pracoval nad maximálne prípustný rozsah týždenného pracovného času, ale v rozpore s článkom 6 písm. b) smernice mu odpracované hodiny určenej služobnej pohotovosti neboli započítané do odpracovaného času Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemal možnosť realizovať svoj súkromný život podľa svojich predstáv a pri svojom náročnom povolaní nemal možnosť zregenerovať

Prostredie

Pracovný čas

Okolnosti zvyšujúce závažnosť

Dlhodobý alebo pokračujúci zásah

Priznaná peňažná náhrada

2 200,00 €

Celé rozhodnutie

Pôvodné rozhodnutie (PDF) Pôvodný online zdroj