18C/15/2021

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že jeho právo na ochranu zdravia, súkromia a rodinný život bolo porušované v dôsledku prekročenia maximálneho týždenného pracovného času, ktorý je stanovený Smernicou 2003/88/ES. Podľa žalobkyne sa jeho pracovný čas sústavne prekračoval, pričom v praxi sa jednalo o 53,32 hodín týždenne, čo je viac, než 48 hodín, ktoré Smernica dovoluje. Žalobca uvádza, že jeho práca zahŕňala 24-hodinové služby každý 3. deň a služobnú pohotovosť, ktorá sa podľa neho započítava do pracovného času. Žalovaný odmietal, že služobná pohotovosť je súčasťou pracovného času a považoval za neplatné tvrdenie, že žalobca trávi čas v práci na úkor blízkych. Súd považoval za zistené, že žalobca odpracoval viac ako 48 hodín týždenne a že služobná pohotovosť nie je započítaná do pracovného času. Žalobca domáha sa náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy za obdobie od marca 2018 do marca 2021, ktorá sa vypočítava v rozsahu 35 % resp. 20 % zo služobného platu.

Prečo súd rozhodol takto

Žalobca má právo na náhradu škody vzniknutej porušením úniového práva, ak sú splnené tri podmienky: porušenie úniového práva, závislosť škody od tohto porušenia a závažnosť škody Smernica 2003/88/ES upravujúca minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pre organizáciu pracovného času bola transponovaná do slovenského právneho poriadku okrem iného zákonom č. 315/2001 Z. z., ale žalovaný neimplementoval jej znenie do vnútroštátneho práva Žalobca odpracoval priemerne 53,32 hodín týždenne, čo je viac, než maximálny týždenný pracovný čas povoľuje článok 6 písm. b) Smernice Pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej služby, počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu „pracovný čas“ Súd považuje za preukázané, že náhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy sa vypočítava v rozsahu 35 % resp. 20 % zo služobného platu Žalobca nevyvinul žiadnu snahu na to, aby vzniku škody ujmy predišiel

Celé rozhodnutie