16C/27/2024

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že žalovaný nespochybnil jeho tvrdenie, že žiadna z hodín určenej služobnej pohotovosti nebola započítaná do odpracovaných hodín. Žalobca odpracoval 2.265,70 hodín služobnej pohotovosti, čo prekročilo limit stanovený v článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES. Žalobca tvrdí, že služobný čas sa rozvrhuje počas obdobia šiestich mesiacov v rozsahu 40 hodín týždenne bez započítania hodín služobnej pohotovosti. Žalovaný tvrdí, že služobná pohotovosť hasičov nie je považovaná za pracovný čas. Súd považoval za preukázané, že žalobca nesprávne vyčísľuje pracovný čas. Žalobca uviedol výpočet priemerného týždenného pracovného času za jednotlivé roky. Žalobca tvrdí, že v dôsledku nesprávneho prebratia smernice 2003/88/ES mu vznikla škoda v podobe nemajetkovej ujmy. Žalobca preukázal spôsobenú ujmu, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca v žalovanom období od apríla 2021 do februára 2024 odpracoval 2.265,70 hodín služobnej pohotovosti, ktoré neboli započítané do fondu pracovného (služobného) času. Žalobca priemerne každý týždeň odpracoval viac ako 48 hodín podľa článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES. Žalobca tvrdí, že maximálny priemerný týždenný pracovný čas je sústavne prekračovaný. Žalobca tvrdí, že každý hasič vždy počas kalendárneho roka vykonáva prácu nadčas. Žalobca tvrdí, že referenčné obdobia podľa článku 16 smernice 2003/88/ES musia byť stanovené vopred a jednoznačne. Žalobca tvrdí, že takýto postup je absolútne nesprávny a v rozpore so smernicou 2003/88/ES a vnútroštátnou úpravou. Žalovaný navrhol postúpenie sporu na Mestský súd Bratislava IV. Súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 16C/27/2024-106 zo dňa 15.05.2024.

Prečo súd rozhodol takto

Žalobca nepreukázal vznik nároku na náhradu škody a nepreukázal zásah do súkromného a rodinného života, čo je jedným z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody z porušenia práva únie. Súd považoval za preukázané, že žalobca odpracoval 2.265,70 hodín služobnej pohotovosti, čo prekročilo maximálny týždenný pracovný čas ustanovený smernicou 2003/88/ES. Pracovný čas predstavuje akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa, a teda služobná pohotovosť je súčasťou pojmu pracovný čas. Referenčné obdobie musí byť stanovené vopred a jednoznačne, a žalobca preukázal, že v žalovanom období od apríla 2021 do februára 2024 odpracoval 2.265,70 hodín služobnej pohotovosti, čo prekročilo maximálny týždenný pracovný čas. Súd dospel k záveru, že predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú porušením práva únie boli v prejednávanom spore splnené. Žalobca preukázal spôsobenú ujmu, a teda súd považoval za dôvodnú žalobu a priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 6.812,03 €.

Celé rozhodnutie