21C/65/2023

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že žalovaný nesprávne transponoval Smernicu 2003/88/ES do slovenského právneho poriadku, čím porušil jeho právo na maximálny týždenný pracovný čas v rozsahu 48 hodín. Žalobca poukázal na jednotlivé týždne, v ktorých došlo k prekročeniu týždenného pracovného času, a na to, že na pracovisku v októbri 2020 strávil 248 hodín, pričom fond pracovného času mu vykazoval len 195 hodín. Žalobca uviedol, že právna úprava zákona č. 315/2001 Z.z. odporuje čl. 6 písm. b) a čl. 2 Smernice 2003/88/ES. Žalobca tvrdí, že pohotovosť musela zahrnúť do týždenného pracovného času, pretože sa vykonávala v režime fyzickej prítomnosti. Žalovaný odmietal, že Smernica 2003/88/ES sa na žalobcu vzťahuje, a tvrdil, že na štátnu službu hasičov sa smernica nevzťahuje. Súd považoval za preukázané, že slovenský zákonodarca rozhodol, že smernica 2003/88/ES bude transponovaná do zákona č. 315/2001 Z.z., a že čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES má priamy účinok. Súd mal za preukázané, že žalobca odpracoval 25-krát vyšší počet hodín v rámci týždenného pracovného času ako bol maximálny týždenný pracovný čas podľa čl. 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES. Žalobca uviedol, že má obmedzenú možnosť venovať sa svojim vlastným potrebám a organizovať si svoj súkromný čas, a že je oddelený od svojho vlastného súkromného sociálneho prostredia, rodinných a spoločenských väzieb. Žalobca tvrdí, že žalovaný porušil právo Únie, čo viedlo k porušeniu jeho práva na ochranu zdravia a súkromie a rodinný život.

Prečo súd rozhodol takto

Súd považoval za preukázané, že právna úprava zákona č. 315/2001 Z.z. odporuje čl. 6 písm. b) a čl. 2 Smernice 2003/88/ES, čo znamená, že žalovaný neúplne a nesprávne prevzal Smernicu do slovenského práva, čím porušil právo žalobcu. Súd považoval za preukázané, že vnútroštátna právna úprava Slovenskej republiky neobsahuje špeciálne ustanovenia o konaní o náhrade škody v dôsledku nesprávnej transpozície smernice, čo umožnilo uplatnenie práva na náhradu škody z dôvodu porušenia práva EÚ. Súd považoval za preukázané, že žalobca odpracoval 25-krát vyšší počet hodín v rámci týždenného pracovného času ako bol maximálny týždenný pracovný čas podľa čl. 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES, čo potvrdilo porušenie práva. Súd považoval za preukázané, že žalobca nemá čas venovať choréj matke, čo potvrdilo, že porušenie práva EÚ mohlo mať vplyv na jeho životný štýl a psychické zdravie. Súd považoval za preukázané, že čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES má priamy účinok, čo umožnilo uplatnenie práva na náhradu škody bez potreby vnútroštátnej transpozície. Súd považoval za preukázané, že žalovaný námietal, že najskôr mal žalobca upozorniť svojho zamestnávateľa, čo znamená, že žalovaný nezodpovedal za porušenie práva a nezabezpečil žalobcovi možnosť uplatnenia práva.

Celé rozhodnutie