21C/75/2023

Čo sa stalo

Žalobca, ktorý je štátnym zamestnancom, tvrdí, že žalovaná štátna správa nesprávne prevzala Smernicu 2003/88/ES do slovenského právneho poriadku, čím porušila jeho právo na maximálny týždenný pracovný čas v rozsahu 48 hodín. Žalobca odpracoval 15-krát vyšší počet hodín ako bol povolený. Súd považoval za preukázané, že žalobca trpí narušením možnosti plánovať voľnočasové aktivity a budovať rodinné väzby, a že bol zásahom do práva na súkromný a rodinný život, práva na odpočinok a ochranu zdravia. Žalovaný tvrdil, že Smernica sa na žalobcu nevzťahuje a že rozpis pracovného času bol pravdivý, ale súd zistil, že žalobca má týždenný pracovný čas, ktorý prekračuje 48 hodín, a že právna úprava zákona č. 315/2001 Z.z. odporuje Smernici 2003/88/ES.

Prečo súd rozhodol takto

Súd považuje za preukázané, že právna úprava zákona č. 315/2001 Z.z. odporuje čl. 6 písm. b) a čl. 2 Smernice 2003/88/ES, čo znamená, že Slovenská republika neprávne prevzala smernicu do svojho právneho poriadku. Súd zistil, že žalobca má týždenný pracovný čas, ktorý prekračuje 48 hodín, čo je maximálny týždenný pracovný čas stanovený Smernicou 2003/88/ES. Súd považuje za preukázané, že žalovaný neprávne prevzal Smernicu 2003/88/ES, čo viedlo k porušeniu práva EÚ a zásahu na práva žalobcu. Súd zistil, že žalobca odpracoval 15-krát vyšší počet hodín v rámci týždenného pracovného času ako bol maximálny týždenný pracovný čas podľa Smernice 2003/88/ES. Súd považoval za preukázané, že žalobca trpí narušením možnosti plánovať voľnočasové aktivity a budovať rodinné väzby, čo je dôsledok porušenia práva EÚ. Súd považuje za preukázané, že z úniového práva vyplýva, že je úlohou vnútroštátneho súdu posúdiť splnenie úniových podmienok vzniku zodpovednosti.

Celé rozhodnutie