16C/62/2023

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že jeho práva na ochranu zdravia, telesnej a psychickej integrity sú porušované v dôsledku prekročenia maximálneho pracovného času hasičov. Podľa žalobcu sa pracovný čas hasičov v žalovanom období pohyboval okolo 50,66 hodín týždenne, čo prekračuje hranicu 48 hodín týždenne stanovenú Smernicou 2003/88/ES. Žalobca uvádza, že služobná pohotovosť hasičov nie je započítavaná do pracovného času, čo viedlo k nesprávnej transpozícii Smernice do ZoHaZZ. Žalovaný odmietne, že by sa Smernica vzťahovala na činnosti civilnej ochrany, a tvrdí, že žalobca nepreukázal nárok na náhradu škody. Súd považuje za preukázané, že hasiči odpracovali služobnú pohotovosť a že právo na ochranu zdravia, odpočinku a spravodlivé pracovné podmienky bolo porušené.

Prečo súd rozhodol takto

Súd uznal, že Smernica 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času bola neprávomerné transponovaná do slovenského právneho poriadku, čo viedlo k porušeniu práva Únie. Toto porušenie je dostatočne závažné, pretože zásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušením práva Únie je súčasťou systému zmlúv, na ktorých je Únia založená. Súd považuje za preukázané, že žalobca trápi strata času odpočinku a s tým súvisiace porušenia práva na ochranu zdravia, súkromia a rodinného života, práva na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky. Toto je dostatočný dôvod na domáhanie sa nároku na náhradu škody, pretože strata času odpočinku je sama o sebe dostatočný dôvod na domáhanie sa a priznanie nároku na náhradu škody porušením článku 6 písm. b) Smernice. Zásada ekvivalencie znamená, že vnútroštátny súd nemôže v prípade konania s úniovým prvkom aplikovať prísnejšie procesnoprávne alebo hmotnoprávne pravidlá ako tie, ktoré by aplikoval v konaniach bez úniového prvku s podobným predmetom. Toto pravidlo sa v prípade žaloby na porušenie práva Únie musí dodržiavať. Žalobca musí na konkrétnych skutkových okolnostiach preukázať, že zásah nielen mohol, ale aj skutočne vyvolal následnú reakciu v jeho súkromnom živote, rodinnom prostredí, profesionálnej sfére, či v inom prostredí. Toto je záväzné pravidlo pre súd v prípade žaloby na porušenie práva Únie. Zásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušením práva Únie je súčasťou systému zmlúv, na ktorých je Únia založená. Štát je povinný napraviť následky spôsobenej škody podľa vnútroštátneho práva, ak sú splnené tri podmienky: 1) cieľom porušenej právnej normy Európskej únie je priznať jednotlivcom práva a porušenie je dostatočne závažné, 2) existencia škody resp. ujmy, 3) príčinná súvislosť medzi týmto porušením a škodou resp. ujmou.

Celé rozhodnutie