6C/18/2024

Čo sa stalo

Žalobca, ktorý pracoval ako hasič-záchranár u žalovaného v období augusta 2020 až októbra 2021, tvrdil, že bol nútený pracovať nad rámec týždenného pracovného času 40 hodín, čo viedlo k porušeniu práva EÚ, najmä smernice 2003/88/ES. Žalobca uvádza, že odpracoval 739,03 hodín nadčasov, čo znamená, že jeho pracovný čas bol nerovnomerne rozvrhnutý a nezodpovedal požiadavkám práva na odpočinok a ochranu zdravia. Žalovaný odmietal zodpovednosť a uvádza, že práva EÚ neboli správne prevzaté do vnútroštátneho zákona. Súd zistil, že žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody a že smernica 2003/88/ES sa musí uplatňovať aj na činnosti hasičskej služby. Žalobca tvrdil, že porušenie práva EÚ viedlo k ztrátam času, ktorý by mohol venovať rodine, priateľom a záľubám, čo zásadne ovplyvnilo jeho život a vzťahy.

Prečo súd rozhodol takto

Súd zistil, že žalobca pracoval u žalovaného ako hasič - záchranár v období od augusta 2020 do októbra 2021 Súd považoval za zistené, že žalobca uplatňoval v konaní nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch Súd mal za preukázané, že v rozhodnom období mal žalobca rozvrhnutý pracovný čas nerovnomerne Súd mal za preukázané, že u žalobcu došlo k porušeniu čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES Súd za preukázané, že u žalobcu došlo k porušeniu čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES tým, že právna úprava v zákone č. 315/2001 Z.z. a na ňu nadväzujúca aplikačná prax nerešpektuje maximálny priemerný prípustný pracovný čas 48 hodín týždenne Súd dospel k záveru, že za primeranú výšku vzniknutej nemajetkovej ujmy je možné považovať sumu 850,- Eur vzhľadom na povahu, intenzitu, trvanie a následky zásahov do osobnostnej sféry žalobcu ako to súd vyššie opísal

Celé rozhodnutie