8C/89/2024

Čo sa stalo

Žalobca, ktorý pracuje v hasičskom a záchrannom zbore (HaZZ), tvrdí, že žalovaná nezohľadnila reálne odpracované hodiny a nesprávne prepočítala náhradu za služobnú pohotovosť, čo viedlo k nemajetkovému zásahu. Žalobca domáha náhradu za určenú služobnú pohotovosť, za ktorú bol odmenený vo výške 15 %, resp. 30 % zo sumy služobného platu. Žalobca tvrdí, že pracuje viac ako 40 hodín týždenne a že žalovaná nezohľadnila reálne odpracované hodiny. Žalovaná odmietla uplatnenie nároku čo do základu aj výšky a uviedla, že žalobca nepreukázal dopad nesprávnej transpozície smernice. Súd považoval za preukázané, že žalobca odpracoval zhruba 41 hodín týždenne a že právna úprava netransponovala do vnútroštátneho predpisu normy týkajúce sa referenčných období. Súd zistil, že žalobca pracuje v hasičskom a záchrannom zbore a že jeho právo bolo porušené v dôsledku nesprávnej transpozície smernice. Žalobca pociťuje aj narastajúce nezhody s manželkou plynúce s nedostatkom voľného času.

Prečo súd rozhodol takto

Súd považuje za preukázané, že žalobca odpracoval zhruba 41 hodín týždenne, čo presahuje maximálny prípustný týždenný pracovný čas podľa smernice č. 2003/88/ES. Súd má za to, že právna úprava platná v rozhodnom období netransponovala do vnútroštátneho predpisu normy týkajúce sa referenčných období v zmysle článku 16 písm. b) smernice. Súd má preukázaný zásah do práva žalobcu nad maximálny 48 hodinový pracovný čas. Súd uvádza, že len samotný spôsobov výpočtu náhrady ujmy v žalobe nemôže vymedziť podstatu a charakter uplatňovaného nároku. Súd dospel k záveru, že žaloba je v jej základe dôvodná. Súd má za to, že právna úprava platná v rozhodnom období netransponovala do vnútroštátneho predpisu normy týkajúce sa referenčných období v zmysle článku 16 písm. b) smernice.

Celé rozhodnutie