16C/6/2023

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že v dôsledku nesprávneho prebratia smernice 2003/88/ES mu vznikla nemajetková ujma v podobe nedostatočného započítania služobnej pohotovosti do pracovného času. Žalobca odpracoval v spornom období viac ako 48 hodín týždenne a celkovo 1.899,14 hodín služobnej pohotovosti, čo podľa neho predstavuje náhradu škody. Súd ustálil, že čas služobnej pohotovosti má byť súčasťou pracovného času a že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.265,33 € ako náhradu škody. Žalovaný odmietal zodpovednosť a uvádzal, že ide o mzdový nárok a nie o nemajetkovú ujmu, a že smernica 2003/88/ES sa nevzťahuje na hasičov.

Prečo súd rozhodol takto

Súd rozhodol, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný ako subjekt zodpovedný za správne prebratie smernice do právneho poriadku Súd ustálil, že žalobca odpracoval spolu 1.899,14 hodín služobnej pohotovosti v období od 01/2020 do 11/2022, čo predstavuje náhradu škody (nemajetkovú ujmu) v sume 3,29 € za hodinu Súd dospel k záveru, že cieľ článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES nebol v prípade zákona č. 315/2001 Z. z. dosiahnutý (naplnený) Súd rozhodol, že žalobca priemerný služobný čas každý mesiac presiahol hranicu 48 hodín Súd rozhodol, že žalobca v podstate v skutočnosti uplatnil mzdový nárok a nie nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

Celé rozhodnutie