4C/13/2024

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že jeho pracovný čas presahoval maximálny týždenný pracovný čas stanovený Smernicou 2003/88/ES, pretože mu bola nariaďovaná pracovná pohotovosť v rámci 16,5 hodinových zmien, po ktorých nasledovala 7,5 hodinová pohotovosť, čo viedlo k stratě možnosti odpočinku. Žalobca uvádza, že ZoHZZ neprebral ustanovenie článku 6 písm. b) Smernice, čo znamená, že jeho právo na odpočinok bolo porušené a vznikla mu ujma vo forme straty možnosti odpočinku. Žalovaná odmietla, že Smernica sa vzťahuje na hasičské služby a že ZoHZZ správne transponovala Smernicu. Súd považoval za preukázané, že ZoHZZ neprebrala ustanovenie článku 6 písm. b) Smernice, čo znamená, že Slovenská republika má zodpovednosť za náhradu škody. Súd zisteným skutočnosťou považoval za preukázané, že pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle Smernice a že ZoHZZ, ako právna úprava lex specialis, odlišuje sa od ustanovenia § 96 ZP.

Prečo súd rozhodol takto

Súd považuje za preukázané, že žalobca má opakovane nariaďovaný výkon práce v 16,5 hodinových zmenách, po ktorých nasleduje 7,5 hodinová pohotovosť, po ktorej 24-hodinovej zmene nasledujú 2 dni voľna. Táto úprava nie je v súlade s článkom 2 a článkom 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES, čo zakladá zodpovednosť Slovenskej republiky a jej povinnosť náhrady škody. Súd zisteným skutočnosťou považuje za preukázané, že Smernica 2003/88/ES nebola správne transponovaná do ZoHZZ. Táto nedostatočná transpozícia viedla k porušeniu práva Únie a teda k závažnému porušeniu. Súd považuje za preukázané, že pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle Smernice. Táto skutočnosť potvrdzuje, že zásah do osobnosti žalobcu bol neoprávnený a objektívne spôsobilý. Súd zisteným skutočnosťou považuje za preukázané, že žalobca odpracoval viac ako 48 hodín týždenne v rozhodnom období. Táto skutočnosť potvrdzuje, že zásah do osobnosti žalobcu bol neoprávnený a objektívne spôsobilý. Súd považuje za preukázané, že žaloba je dôvodná čo do nároku ako aj čiastočne, čo do výšky. V prevyšujúcej časti je žaloba nedôvodná. Táto skutočnosť potvrdzuje, že žaloba je dôvodná a že žalobca má právo na náhradu škody. Súd poukazuje na pomerne ustálenú súdnu prax pri posúdení tejto otázky v obdobných veciach. Táto skutočnosť potvrdzuje, že žaloba je dôvodná a že žalobca má právo na náhradu škody.

Celé rozhodnutie