14C/43/2024

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že žalovaný šíril nepravdivé a difamujúce tvrdenia o ňom, najmä v súvislosti s jeho korupčným správaním, environmentálnou politikou a zodpovednosťou za smrť bieloruskej turistky na Slovensku. Žalovaný tvrdil, že žalobca je špina, zmrd a že jeho výroky sú hodnotiacimi úsudkami alebo súčasťou verejnej diskusie. Súd považoval za preukázané, že žalovaný vyvracal nevedecké názory, klamlivé tvrdenia a informoval verejnosť o žalobcu ako o páchateľovi. Žalobca ujma sa prejavila vo vzťahu k tretím osobám, pričom žalovaný zneužíval verejný priestor na šírenie nepravdivých tvrdení. Žalobca tvrdí, že žalovaný zasiahol do jeho dobrého mena a povesti.

Prečo súd rozhodol takto

Súd vyhodnotil výroky žalovaného ako kombináciu skutkových tvrdení a na ne nadväzujúcich hodnotiacich úsudkov. Rozhodujúce bolo, že skutkové základy výrokov – najmä tvrdenia o zodpovednosti žalobcu za smrť bieloruskej turistky, korupčnom správaní, poberaní peňazí za nič či manipulovaní údajov – žalovaný nepreukázal. Podľa súdu ich navyše prezentoval ako fakty, nie iba ako podozrenia alebo otvorené otázky, a nepreukázal ani primerané úsilie na overenie ich pravdivosti. Žalobca naopak predložil podklady, ktorými ich pravdivosť vyvracal. Súd preto dal v teste proporcionality prednosť ochrane osobnosti žalobcu pred slobodou prejavu žalovaného. Zásah považoval za závažný najmä preto, že výroky boli opakované, verejné a šírené prostredníctvom médií a sociálnych sietí, teda mali širokú publicitu. Žalobca bol verejne spájaný so smrťou človeka, korupciou a ďalším protiprávnym konaním, hoci nebolo právoplatným rozhodnutím preukázané, že by takúto trestnú činnosť spáchal. Súd zdôraznil, že ani pri verejne činnej osobe nie je prípustné prezentovať nepreukázané obvinenia ako hotovú vinu. Samotné sporné výroky a rozsah ich šírenia podľa súdu zasiahli do osobnej cti, dobrej povesti, mena a ľudskej dôstojnosti žalobcu. Žalovaný pritom ani po výzve neposkytol ospravedlnenie a v konaní zotrval na stanovisku, že k neoprávnenému zásahu nedošlo. Už samotný petit rozsudku preto žalovanému ukladá písomné ospravedlnenie za konkrétne nepravdivé tvrdenia. Súd považoval samotné ospravedlnenie za nedostatočné. Intenzitu zásahu zvyšovala široká medializácia, opakovanosť a systematickosť výrokov, obviňovanie žalobcu zo závažného protiprávneho konania a spôsob, akým mohli výroky vyvolávať nepriateľské reakcie verejnosti. Už v žalobe bolo poukazované na rozsiahly mediálny dosah a agresívne reakcie na sociálnych sieťach.

Celé rozhodnutie