14Co/74/2024

Čo sa stalo

Žalobca, ktorý bol hasičom, domáhal sa náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku porušenia práva európskej únie. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca odpracoval v období od marca 2021 do februára 2024 celkovo 1923,92 hodín služobnej pohotovosti, čo predstavovalo priemerný týždenný pracovný čas 50,15 hodín, čo prekročilo limit 48 hodín týždenne stanovený v článku 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES. Tieto hodiny služobnej pohotovosti neboli započítané do fondu pracovného času. Žalobca tvrdil, že prekročil limit týždenného služobného času a preto strávil čas, ktorý by mohol venovať rodine, koníčkom alebo odpočinku. Žalovaný odmietal, že by žalobca mohol osvedčiť nárok na náhradu škody, a považoval za nesporné, že žalobca odpracoval určenú a nariadanú služobnú pohotovosť. Súd preukázal, že žalobca reálne odpracoval viac, ako bol povinný v zmysle Smernice, a že to spôsobilo ujmu na jeho živote a čase.

Prečo súd rozhodol takto

Súd prvej inštancie preukázal, že žalobca odpracoval viac ako 48 hodín týždenne v žalovanom období, čo je v rozpore s článkom 6 písm. b) Smernice, ktorá priznáva pracovníkom právo na priemerný týždenný pracovný čas, vrátane nadčasov v rozsahu 48 hodín. Zásah do osobnosti žalobcu musí byť objektívne oddelený od jeho vlastného sociálneho súkromného prostredia a rodinných a spoločenských väzieb, čo bolo preukázané v prípade žalobcu. Zásah do osobnosti žalobcu musí byť taký, že jeho možnosť organizovať si svoj súkromný čas a program je prakticky vylúčená, čo bolo preukázané v prípade žalobcu. Zásah do osobnosti žalobcu musí byť taký, že právo na odpočinok žalobcu je permanentne niekoľko rokov porušované, čo bolo preukázané v prípade žalobcu. Zásah do osobnosti žalobcu musí byť taký, že jeho možnosť organizovať si svoj súkromný čas a program je prakticky vylúčená, čo bolo preukázané v prípade žalobcu.

Celé rozhodnutie