16Co/62/2025

Čo sa stalo

Žalobkyňa tvrdila, že bola v zdravotnej starostlivosti žalovanej od roku 2008 do dňa 29. 5. 2020. V súvislosti s nesprávnym vykonaním lekárskeho zákroku žalovanej, konkrétne nevhodnou preparáciou zuba č. 13, vznikla prekážka v artikulácii, uvoľňovaniu náhrady a nefunkčnosti náhrady pri hryzení. Táto situácia spôsobila vypadávanie zubnej náhrady a zásah do osobnostných práv žalobkyne. Žalobkyňa uvádzala, že sa spoločensky izolovala, zatvárala sa doma, prestala chodiť na diskotéky, skončila s boxom a fixačný krém na zubnú náhradu kupovala pre dedka. Tvrdený zásah viedol k nemožnosti venovať sa určitým aktivitám, čo sa prejavilo aj v práci, kde mala problémy s absenciou návštevy zubára. Žalovaná odmietala priznávať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a tvrdila, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu, pretože neukázala zásah do osobnostných práv a nepriznala priznané liečebné náklady. Súd považoval za preukázané, že žalobkyňa bola v zdravotnej starostlivosti žalovanej a že nesprávne vykonaný zákrokom žalovanej vznikla ujma. Súd priznal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ale vo výške nižšej, než bola priznávaná za smrť blízkej osoby.

Prečo súd rozhodol takto

Súd priznal žalovanej titulom náhrady nákladov na liečenie sumu 55,- Eur, a to za konzultáciu zo dňa 02.02.2020 vo výške 15,- Eur, konzultáciu zo dňa 22.05.2020 vo výške 20,- Eur a konzultáciu zo dňa 27.05.2020 vo výške 20,- Eur, pretože bolo preukázané, že žalobkyňa bola v zdravotnej starostlivosti žalovanej od roku 2008 do dňa 29. 05. 2020 a že nesprávne vykonaný lekársky zákrok viedol k vypadávaniu zubnej náhrady. Žalobkyňa nepreukázala, že by trpela ujmou na psychickom zdraví, ani že by boli jej pocity hanby obmedzujúce jej bežný život, pracovné prostredie, sociálne interakcie, partnerské alebo priateľské väzy, a teda súd zamietol nárok na nemajetkovú ujmu. Súd považoval za nedostatočné dôkazy o zásahu do osobnostných práv a závažnosti ujmy, pretože žalobkyňa nepreukázala, že by boli jej pocity hanby intenzívne a nezvratne ovplyvnilé jej životné podmienky, ani že by mala artikulačné problémy, ktoré by ju vyraďovali z bežného života. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy súd určil podľa závažnosti ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, a považoval za nedostatočnú, pretože žalobkyňa nepreukázala, že by ujma bola zásahom do jej súkromia a rodinného života, ktorý by bol nenapraviteľný. Súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, pretože žalobkyňa nepreukázala, že by náklady na liečenie boli spojené s nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, a že by nemajetková ujma bola dôsledkom tohto zásahu. Súd považoval za nedostatočné dôkazy o príčinné súvislosti medzi namietaným postupom žalovanej a ujmom na osobnostných právach, pretože žalobkyňa neprodukovala žiadny dôkaz o narušení jej psychického zdravia, ako napr. správu z návštevy psychologickej ambulancie.

Celé rozhodnutie