35C/158/2016

Čo sa stalo

Žalovaný v 1. rade spáchal závažný trestný čin usmrtenia blízkej osoby, čo viedlo k trvalému a neodstrániteľnému zásahu do práv žalobcov na ochranu osobnosti. Žalobci utrpeli psychickú ujmu, prežívajú smútok, zúfalstvo a citovú trauma z trvalého straty matky, dcéry a sestry. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že sa k činu priznal a oľutoval, ale žalobkyňa tvrdila, že žalovaný neospravedlnil ani neodškodnil za zabitie dcéry. Súd zistil, že žalovaný v 1. rade bol právoplatným rozsudkom uznaný vinným z prečinu usmrtenia a že jeho čin zásadným spôsobom zmenil život všetkých pozostalých žalobcov. Vzťahy medzi sestrami prekračovali neutrálnu mieru, a žalobkyňa trpí psychickými a sociálnymi následkami straty sestry. Žalovaný v X. rade trpí psychickými poruchami a stratil zamestnanie po nehode.

Prečo súd rozhodol takto

Súd zistil, že zásah do osobnostných práv žalobcov bol spôsobený prevádzkou motorového vozidla, čo znamená, že žalovaný v 1. rade bol právoplatným rozsudkom K. súdu W. sp. zn. XT/XXX/XXXX uznaný vinným z prečinu usmrtenia. Tento zásah spôsobil smrť J. X., čo bolo závažným, trvalým a neodstrániteľným spôsobom zasiahnutie do práv žalobcov na ochranu osobnosti. Súd priznal, že náhrada nemajetkovej ujmy vo výške X.XXX,- P. na každého z rodičov napĺňa požiadavky primeranosti a proporcionálnej náhrady strádania žalobcov v 3. a 4. rade. Táto výška bola odôvodnená závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnostami porušenia. Súd zistil, že žalovaný v 1. rade neodškodnil a neospravedlnil sa žalobkyne v 3. rade za to, že jej zabil dcéru, čo potvrdilo, že zásah do osobnosti bol neoprávnený a objektívne spôsobilý. Súd považoval za preukázané, že vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, čo podporilo priznanie náhrady. Súd zistil, že žalobkyňa v 3. rade uviedla, že žalovaného v 1. rade nikdy nevidel, jeho pomery nepozná, čo znamená, že žalobca nemal dôvod k nároku na náhradu, akoby mala byť založená na osobných vzťahoch. Súd zistil, že žalovaný v 1. rade bol zapojený do pracovného procesu, čo znamená, že jeho prevádzka motorového vozidla mohla byť spojená s pracovnými povinnosťami, čo však neodstránilo zodpovednosť za zásah do osobnosti.

Celé rozhodnutie