6C/9/2023

Čo sa stalo

Žalobca, ktorý bol vymenovaný do stálej štátnej služby, tvrdí, že počas služobnej pohotovosti odpracoval viac ako 1847 hodín, čo presahuje maximálny týždenný pracovný čas stanovený Smernicou. Žalobca uplatnil mzdový nárok vydávajúc ho za nemajetkovú ujmu vzniknutú v dôsledku údajného porušenia Smernice. Súd považoval za zistené, že pracovný čas hasiča presahuje 48 hodín týždenne a že článok 6 písm. b) Smernice predstavuje pravidlo sociálneho práva Únie s osobitným významom, ktorého prospech má mať každý pracovník. Žalovaný odmietal, že by žalobca mohol mať nárok na náhradu škody, a uviedol, že služobná pohotovosť bola plánovaná a odpracovaná podľa zákona. Žalobca domáhal sa náhrady škody vzniknutej porušením úniového práva a tvrdil, že jeho práva boli porušované výkonom služobnej pohotovosti.

Prečo súd rozhodol takto

Súd považuje za zistené, že žalobca odpracoval 1985,27 hodín služobnej pohotovosti za žalované obdobie, čo presahuje maximálny týždenný pracovný čas stanovený článkom 6 písm. b) Smernice 2003/88. Tento čas sa nezapočítava do pracovného času a výkon služobných pohotovostí nie je rozlíšený ani na výplatnej páske za príslušný kalendárny mesiac, kde je uvedený len súhrnný počet odpracovaných hodín služobnej pohotovosti. Teda, žalobca pracoval nad limitom stanoveným Smernicou. Súd považuje za zistené, že ZoHaZZ umožňuje služobnému úradu rozvrhnuť služobný čas hasiča tak, že presiahne maximálnu hranicu stanovenú v článku 6 písm. b) Smernice 2003/88. Teda, ZoHaZZ je v rozpore s článkom 6 písm. b) Smernice 2003/88. Súd považuje za zistené, že Smernica 2003/88 má priamy účinok a teda priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Teda, Smernica 2003/88 má priamy účinok v vnútroštátnom právnom poriadku SR. Súd považuje za zistené, že Smernica 2003/88 nebola správne transponovaná do právneho poriadku SR, konkrétne do ustanovení ZoHaZZ. Teda, ZoHaZZ nie je v súlade s článkom 6 písm. b) Smernice 2003/88. Súd považuje za zistené, že žalobca počas celého žalovaného obdobia pracoval nad stanovený limit vyplývajúci z článku 6 písm. b) Smernice, ide o zjavné porušenie judikatúry Súdneho dvora, a preto sa toto porušenie musí považovať za dostatočne závažné porušenie práva Únie. Teda, žalobca má nárok na náhradu škody za porušenie práva Únie. Súd považuje za zistené, že náhrada škody musí spĺňať požiadavky primeranosti, efektivity a ekvivalencie. Teda, náhrada škody musí byť primeraná vzniknutej škode, aby mohla zabezpečiť skutočnú ochranu práv poškodených.

Celé rozhodnutie