11C/42/1996

Čo sa stalo

Žalobca (D.. D. E.) domáhal sa náhrady nemajetkovej ujmy za zranenie osobnosti v súvislosti s verejnými výrokom odporcu (D.. F. A.), ktorý obvinil žalobcu z únosu jeho syna a zasahoval do jeho osobnosti. Odporca v tlačovej besede a rozhovoroch uviedol, že pracovníci SIS a technika SIS podieľali na únose jeho syna, čo bolo citované viacerými médiami. Žalobca považoval odporcu za hrubé obviňovanie a osočovanie jeho osoby, čo poškodilo jeho meno, občiansku česť a dôstojnosť. Súd zistil, že odporca systematicky na verejnosti prednášal výroky, ktoré zásahovali do osobnosti žalobcu a využíval svoje postavenie na zvýšenie účinnosti zásahu. Odporca odmietol zodpovednosť za zásahy, tvrdil, že jeho výroky boli interpretácie tretích subjektov a nezodpovedá za deformácie týchto informácií.

Prečo súd rozhodol takto

Súd považoval za pravdepodobné, že odporca výroky voči žalobcovi predniesol samostatne a zásahoval do jeho osobnosti, čo spôsobilo nemajetkovú ujmu. Odporca neodôvodnil, že jeho výroky boli oprávnené alebo pravdivé, a súd zistil, že jeho konanie tvorilo postupnú a cielenú kampaň proti žalobcovi. Súd odmietol argument odporcu, že jeho výroky boli interpretácie médií, a zdôraznil, že zásahy do osobnosti žal. boli priamo závislé od jeho výrokov. Súd záveril, že odporca zásahoval do osobnosti žalobcu bez oprávnenia a tým spôsobil nemajetkovú ujmu.

Celé rozhodnutie