12C/155/2011

Čo sa stalo

Žalobci tvrdia, že žalovaný v 1. rade zavinil dopravnú nehodu, ktorá spôsobila zásah do osobnostných práv žalobcov. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný v 1. rade požíval alkohol a viedol vozidlo v nebezpečnom stave. Súd zistil, že zásah do osobnostných práv bol spôsobený nehodou, ktorú zavinil žalovaný v 1. rade. Žalovaná v 3. rade bola prevádzkovateľom vozidla, pri prevádzke ktorého zahynul syn a brat žalobcov. Smrťou syna a brata došlo k závažnému znehodnoteniu rodinného života žalobcov. Žalobci uviedli, že žalovaný v 1. rade nikdy neprejavil ľutovanie a že žalovaný v 2. rade nie je pasívne legitimovaný. Žalovaný v 1. rade priznal, že na pohrebe Q. im prejavil úprimnú sústrasť. Žalovaná v 3. rade zverila vozidlo synovi, ktorý mal požité alkoholické nápoje. Žalobci tvrdia, že utrpeli závažné psychické a zdravotné poškodenia, vrátane infarktu myokardu. Súd zistil, že žalobci sú zamestnaní na plný úväzok a že žalovaná v 3. rade poskytla žalovanému v 1. rade kľúče od vozidla.

Prečo súd rozhodol takto

Súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú zamestnaní na plný úväzok, čo naznačuje, že ich život sa zásadne zmenil po smrti ich syna, čo potvrdil aj výpovede svedkov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcami uvádzané dôvody obnovy konania nemožno podriadiť pod žiaden z prípadov taxatívne vymedzených v ust. § 228 ods. 1 OSP. Súd považoval za zistené, že zásah do osobnostných práv žalobcov bol spôsobený dopravnou nehodou, ktorú zavinil žalovaný v 1. rade. Žalobca v 1. rade uviedol, že sa mu zdravotný stav zhoršil, čo potvrdil aj lekárskymi správami. Súd zistil, že žalovaná v 3. rade zverila vozidlo synovi, ktorý mal požité alkoholické nápoje, čo naznačuje, že zásah do osobnosti žalobcov bol spôsobený neoprávneným jednáním. Žalovaný v 2. rade okrem iného uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, pretože jeho interpretácia ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. sa výrazne odkláňa od výkladu, ktorý bol obsiahnutý najprv v rozhodnutí NSSR sp.zn. 4Cdo/168/2009 zo dňa 20.4.2011 a teraz aktuálne aj v rozhodnutí NSSR sp.zn. 3Cdo/301/2012 zo dňa 31.3.2016.

Celé rozhodnutie